Koniec cesty

Určite si nezažila vsetko. Vieš co by si mala spraviť? Nieco bláznivé, co by si inak nemala odvahu spraviť. Lebo ak by si mala umriet, co sa môže mimochodom stat hocikedy, tak je lepšie spraviť čokoľvek iné. Napríklad vziať úspory a minút ich na nieco na co by si ich inak neminula. Ist niekam kam by si normálne neisla, povedzme do Indie. Povedat niekomu do oci, co mas uz dlho na srdci...hľadaj extrémy...miesto umierania sa pokus žiť tak, akoby su žila posledný deň .

Enough?....niekomu ano....Meretseger...ja na samovrazdu nemam odvahu...skor si zelam, aby do mna vpalil blesk...som slaboch asi. Dospela si k uzasnemu rozhodnutiu a s uzasnym vysledkom. Neviem ci toto moje citenie bude trvat do mojej smrti. Neviem tiez co ho moze zvratit....mam pocit, ze vsetko co som mala zazit uz som zazila...ze nieje potrebne tu zotrvavat mam 35 ....deti...a som v stave, ze uz mi nezalezi byt tu ani pre nich ...a keby mi to niekto povedal pred rokom asi ho ukrizijume a odsudim ...no prisiel tento stava a ja sa citim ako v mociary....kde stupis tam ta to taha dole.....

Ako potencionálny samovrah, ktorý sa viackrát priotrávil liekmi, stál na parapete okna a s nádejou hľadel dolu či celkom vážne sa chystal skočiť pod vlak som asi bola blízko konca... Teda určite, keď sa mi po predávkovaní inzulínom podarilo skončiť takmer v kóme.
Úľava. Safra, strašná úľava, že skončí tento boj so životom a nastane smrť, po ktorej nič nenasleduje (hovorí ateistka a skeptik).
Pokoj a takmer šťastie, z rovnakej príčiny. Potom samozrejme ľútosť, že to tu celé opúšťam, i veci a ľudí, čo mám rada, tak som chodila ako námesačná a všetkého sa dotýkala, so všetkým sa lúčila.
Strach z tohto rozhodnutia, ktoré nejde vrátiť späť. Svojho času by som si želala niečo ako "samovraždu so spiatočným lístkom."
No a keď som sa definitívne rozhodla neskočiť pod vlak a nepokúšať sa viac o samovraždu, cítila som sa konečne silná. A ten pocit, keď som sa vzápätí zosypala v lejaku na chodník a smiala sa i plakala zároveň, je neopísateľný:)
Enough? :D

:(....aj ja som mala uzasne manzelstvo ...moj problem Dzeny sa s tvojim neda ani v najmensom porovnat. Urcite je to jedna z najhorsich zivotnych situacii co prezivas...a hlavne ked milujes.

...tiez stojim nad priepastou, ale vdaka vlastnym chybam....

som tak unavena ....

hlavne nezufaj,viem,ze ked boli dusa je to najhorsie co moze byt.Viem o com hovorim...
mam onkologicky choreho manzela,sme este mladi...
Mame velmi uzasne manzelstvo,hrozne aj mna boli
srdce dusa bojim sa co bude zajtra...citim,ze stojim nad priepastou a napriek tomu dufam
v zazrak padam a vstavam...bojuj a pomenuj svoj problem..Mam najhorsie obdobie v zivote a myslim si niekedy ze uz tu bolest nevydrzim a napriek tomu bojujem

Dakujem Mortisha....no takto sa nic nevyriesi ...som unavena....nepohrdam radou, ale mna uz ani ja nezaujimam...citim totalnu prazdnotu...A zaidna kratkodoba naplast mi nepomaha...boli ma dusa ....viem, ze niesom na spravnej cesta. A uz ani neviem co je vlastne spravna cesta.

Skús myslieť trochu viac na seba. A ci to ublíži iným a ako veľmi,, to nevies. Ty si v koncoch tak bojuj, bojuj sama za seba lebo nik iny to nespravi.

????....:D...no ceruzka vidno, ze mas zmysel pre humor.

Ja som raz myslela, ze citim svoj koniec,ale to co som citila bol koniec zahradnej hadice co trcal z bazena. Tak som sa strasne vylakala!

Preco?....prislo to pod tazobou probemov, ktore neviem vyriesit a kazde riesenie by niekomu ublizilo ....nechcem uz nic prezivat. To co som uz prezila mi staci. Na samovrazdu moc nemyslim nemam na to odvahu....Len som mrtva vo vnutry.