Pred časom som stretla človeka,ktorého som ľúbila ako 17 ročné dievča.Boli sme mladí,chíľu sme si užívali,lenže on netúžil ešte sa usadiť.Navyše prežíval ťažké chvíle,zomrela mu mama,o dosť staršia sestra i brat odišli z domu a on ostal bývať s otcom,s ktorým asi nemali k sebe najbližšie.Našla som si teda vážnu známosť a môj život sa začal uberať iným smerom ako ten jeho.Vydala som sa,porodila dieťa,študovala.Stále som ho však nosila v srdci.Moje manželstvo sa rozpadlo.Po troch rokoch sme sa stretli a vyzeralo to,že si budeme mať čo povedať,ja som ho veľmi chcela späť,ale osud nám zasa neprial.Bola som v ťažkej situácii,nemala som poriadne kde bývať,stále som chodila na VŠ,nemal mi kto pomôcť,moje dieťa čakala vážna operácia.On žil stále ten mladícky rozlietaný život.Chvíľu som s tým v sebe bojovala,no nakoniec zvíťazil rozum a keď som k tomu zistila,že s ním čakám dieťa,jednoducho som spanikárila a usúdila,že to jednoducho momentálne takto nezvládnem.A vlastne aj on sa cítil tlačený do niečoho,o čom nebol presvedčený,že to chce práve teraz.Pre mňa bolo v tom čase prvoradé moje"živé"choré dieťa.Naše cesty sa teda rozišli a ja som po čase vedela,že som urobila,to najlepšie v danej situácii.Život plynul,on sa oženil,narodili sa mu dve deti a odsťhoval sa 200km ďaleko.Sem-tam som sa o ňom dopočula nie veľmi optimistické reči,ale spomínala som naňho v dobrom a napriek všetkému som sa vždy pri spomienke naňho usmiala,taký silný cit som nikdy k nikomu necítila.Záver je smutný,lebo o 7 rokov sa prisťahoval s rodinou späť,jedno z detí zomrelo,manželka vzápätí od neho odišla,v tom čase prišiel i o otca,ktorý bol predsa jeho poslednou blízkou osobou.Stretla som ho a videla ako vyzerá,sadol si ku mne do auta a rozprával...berie drogy,z krásneho chlapa sa stala troska-unavený,zničený,nehodlá s tým prestať,vraví,že prečo by to robil,nikoho nemá,je mu jasné,že takto sa ničí....Ja-môžem mu dať najesť,kúpiť mu handry na seba,peniaze by zrejme nepoužil vo svoj prospech,ale....ja mám novú rodinu,nechcem mať problémy,opletačky,viem akí sú takíto ľudia,kradnú,aby prežili,klamú,len aby sa dostali k dávke,nepichá si,viem,že "iba"šňupe,ale...nemôžem ho len tak nechať,on tú pomoc potrebuje a zjavne sa potešil,už len tomu záujmu o jeho osobu.On ma nepodržal,keď som musela robiť ťažké rozhodnutia,ja neviem byť taká surová...Čo ďalej..sem-tam ho nakŕmiť?Nechať ho tak?Musím myslieť aj na deti a manžela,vie o všetkom,verí mi ,no aj tak ho nechcem stresovať.Na druhej strane,akí sme to ľudia,že sa len prizeráme?
MÁM MU POMÁHAŤ ?
ups nejak mi to tu dalo viac krat,ospravedlnujem sa:-)
Pri citani Tvojho pribehu som si normalne poplakala...citam si tu problemy ludi a zrazu Tvoj pribeh.Presne viem pochopit ako si sa asi citila este v zaciatkoch,ked si ho stretla a stale lubila hoci ci uz bola aj vydata.Nejde to odstranit zo srdiecka niekoho ku komu si citila nieco neopisatelne a pritom tvoj mozog daval jasne signaly-zabudni...Ked som si zacala citat tvoj pribeh,citila som akoby to bol moh pribeh-tiez som ho mala rada,trvalo to chvilu,no bolo to o to intenzivnejsie a nikdy som k nikomu necitila to co k nemu.Vedela som,ze to nema zmysel,no aj tak som stale verila,ze raz dospeje a nebude zit len ten mladicky zivot bez viazania sa,ze rad si ma zacne skutocne vazit...Skoncilo sa to,no len formalne a v mojom srdci ostal a tusim je v nom este stale!Dlho sme sa jeden druhemu neozvali a po case sa ozval,citila som to,co na zaciatku a padla som do toho nanovo...Teraz sa ozve tiez asi len vtedy,ked nieco potrebuje,no ja aj tak neviem povedat nie.V tvojej situacii by som sa asi zachovala takito ako ty,aj ked viem,ze moj pribeh je ovela jednoduchsi ako ten tvoj a ten jeho problem s drogami je tazky!!!Nikedy je pravda,ze narkomani si za vsetko mozu sami,ale na druhej strane neviem si predstavit ze sa toto stane nikomu koho mam rada a nahodou by to \"prepasol\" s davkou,asi by som si to navzdy vycitala.Verim,ze ta tvoja stara laska sa spamata a zisti,ze mozes byt jeho skvelou kamoskou,ze necha drogy a pozrie sa na svet okolo seba,ze uvidi kolko moznosti mu zivot ponuka no on cez tie jeho zastrete okuliare nic nevidi...Ja snad tiez otvorim oci a zabudnem...
Pri citani Tvojho pribehu som si normalne poplakala...citam si tu problemy ludi a zrazu Tvoj pribeh.Presne viem pochopit ako si sa asi citila este v zaciatkoch,ked si ho stretla a stale lubila hoci ci uz bola aj vydata.Nejde to odstranit zo srdiecka niekoho ku komu si citila nieco neopisatelne a pritom tvoj mozog daval jasne signaly-zabudni...Ked som si zacala citat tvoj pribeh,citila som akoby to bol moh pribeh-tiez som ho mala rada,trvalo to chvilu,no bolo to o to intenzivnejsie a nikdy som k nikomu necitila to co k nemu.Vedela som,ze to nema zmysel,no aj tak som stale verila,ze raz dospeje a nebude zit len ten mladicky zivot bez viazania sa,ze rad si ma zacne skutocne vazit...Skoncilo sa to,no len formalne a v mojom srdci ostal a tusim je v nom este stale!Dlho sme sa jeden druhemu neozvali a po case sa ozval,citila som to,co na zaciatku a padla som do toho nanovo...Teraz sa ozve tiez asi len vtedy,ked nieco potrebuje,no ja aj tak neviem povedat nie.V tvojej situacii by som sa asi zachovala takito ako ty,aj ked viem,ze moj pribeh je ovela jednoduchsi ako ten tvoj a ten jeho problem s drogami je tazky!!!Nikedy je pravda,ze narkomani si za vsetko mozu sami,ale na druhej strane neviem si predstavit ze sa toto stane nikomu koho mam rada a nahodou by to \"prepasol\" s davkou,asi by som si to navzdy vycitala.Verim,ze ta tvoja stara laska sa spamata a zisti,ze mozes byt jeho skvelou kamoskou,ze necha drogy a pozrie sa na svet okolo seba,ze uvidi kolko moznosti mu zivot ponuka no on cez tie jeho zastrete okuliare nic nevidi...Ja snad tiez otvorim oci a zabudnem...
Pri citani Tvojho pribehu som si normalne poplakala...citam si tu problemy ludi a zrazu Tvoj pribeh.Presne viem pochopit ako si sa asi citila este v zaciatkoch,ked si ho stretla a stale lubila hoci ci uz bola aj vydata.Nejde to odstranit zo srdiecka niekoho ku komu si citila nieco neopisatelne a pritom tvoj mozog daval jasne signaly-zabudni...Ked som si zacala citat tvoj pribeh,citila som akoby to bol moh pribeh-tiez som ho mala rada,trvalo to chvilu,no bolo to o to intenzivnejsie a nikdy som k nikomu necitila to co k nemu.Vedela som,ze to nema zmysel,no aj tak som stale verila,ze raz dospeje a nebude zit len ten mladicky zivot bez viazania sa,ze rad si ma zacne skutocne vazit...Skoncilo sa to,no len formalne a v mojom srdci ostal a tusim je v nom este stale!Dlho sme sa jeden druhemu neozvali a po case sa ozval,citila som to,co na zaciatku a padla som do toho nanovo...Teraz sa ozve tiez asi len vtedy,ked nieco potrebuje,no ja aj tak neviem povedat nie.V tvojej situacii by som sa asi zachovala takito ako ty,aj ked viem,ze moj pribeh je ovela jednoduchsi ako ten tvoj a ten jeho problem s drogami je tazky!!!Nikedy je pravda,ze narkomani si za vsetko mozu sami,ale na druhej strane neviem si predstavit ze sa toto stane nikomu koho mam rada a nahodou by to \"prepasol\" s davkou,asi by som si to navzdy vycitala.Verim,ze ta tvoja stara laska sa spamata a zisti,ze mozes byt jeho skvelou kamoskou,ze necha drogy a pozrie sa na svet okolo seba,ze uvidi kolko moznosti mu zivot ponuka no on cez tie jeho zastrete okuliare nic nevidi...Ja snad tiez otvorim oci a zabudnem...
Chválim ťa Rimka, ináč by si určite prišla o peniaze. Drž sa aj naďalej.
naozaj som vytriezvela s charitatívnych myšlienok,...ešte včera som si vravela,že veď ozaj sa ozval,len keď bol hladný..zato dnes už volal,že má rozbehnutý tutový kšeft,no potrebuje vstupný kapitál,,,vraj to o tri hodiny vráti...no aký už len môže mať niekto kto nemá čo do úst kšeft?!...požičiaš mu prachy,nikdy ich viac neuvidíš,a ktomu ti ešte môžu za hodinu prísť klopať policajti,že si sa zúčastnil nejakého trestného činu..povedala som rázne do telefónu,že to určite nie,peniaze určite nepožičiavam..okamžite zložil.Teraz len dúfam,že to bolo naposledy a viac ma nebude kontaktovať...
presne tak, vidíš...ty mu pomôžeš a nevedie to nikam, pretože on v skutočnosti svoj život nechce zmeniť...
a apeluje na tvoje dobré srdce..v taký čas nemaj výčitky povedať NIE,pretože to nie je o pomoci, ale o využívaní.
Ale určite by som mu povedala, ako to vidím, že ak chce svoj život zmeniť v PRVOM RADE sa musí vzchopiť sám,nájsť v sebe tú silu a nielin plakať, aký mal život..to vie každý,ale to nie je riešenie
Podáš prst, odtrhnú ti celú ruku. Toto sa určite stane, ak mu čo i len raz pomôžeš. Viem, máme si pomáhať, ale narkomani sú dobrí herci, privedú ťa k slzám, dáš im na chleba a už sú u dílera drog a kúpia si svoju dávku. To nie je názor, to je skutočnosť!
CCC:Čítaš mi myšlienky,tvoj názor je fakt správny.Vždy keď mi ten dotyčný zavolá,pošle sms,vravím to mužovi,snažím sa mu vysvetliť,čo mám chuť urobiť,že nemám to srdce vidieť,že niekde v kúte umrie sám a ja som mu nehodila ani suchý rožok.Muž mi povedal,že sa o mňa bojí,aby som mu pomohla jeden-dvakrát,ale vraj sama vidím,že to nikam nevedie.Ja tiež nechcem,aby si zvykol,že mi môže kedykoľvek vyvolávať.Tiež si myslím,že má život vo svojich rukách a reči o rodičoch a nevydarenom živote sú alibistické.Všetci sa nejako prebíjame,ale to neznamená,že keď sa nám niečo hneď nepodarí,začneme sa "unášať ružovým nebom".Ak chce prežiť,musí zabojovať sám.
A KITTI:od teba si vezmem k srdcu to,že mi naňho má zostať pekná spomienka,na krásneho mladého muža,plného sily a energie a na jeho usmievavú tvár s nádhernými bielymi zubami.Ďakujem všetkým,čo ste mi napísali,pomohlo mi to nebáť sa vysloviť to ťažké - skús si pomôcť sám,snaž sa vrátiť na správnu cestu....sám.
