Rozchod aj napriek tomu že ho/ju milujete?

je to predsa vaša budúcnosť, nenechajte si ju pokaziť kvôli ľuďom ktorí vám neprajú, ja by som im tú radosť neurobila.
ak ho miluješ aj on teba nepokazte si to :)

Ahooj, tak xxxxx ja som teraz v presne takej istej situacii ako si boola vtedy ty, mna jeho matka tiez neznasa, vobec ma nepozna, ale so synom (mojim priatelom) ma dobry vztah, moj priatel jej o vsetkom hovori, zdoveruje sa jej a ona mu chce vo vsetkom radit. Tiez mu robi natlaky, aby sa so mnou nestretaval, aby sa so mnou rozisiel, teraz je situacia taka ze sme sa dost dlho nevideli, jeho mama ho za mnou nechce pustit a ja neviem co robit.. Na jednu stranu ho neskutocne lubim a na druhu stranu co ak najdem aj ja neskor niekoho s kym to bude uplne ine a budem stastna? je to tazke...

xxxxx ako by si mi písala z duše. Keď si predstavím že by som to ukončila, na jednej strane cítim neuveriteľnú úľavu aké by to bolo úžastné o tej osobe už nikdy nepočuť a na druhej strane veľmi ľúbim priateľa.
A všimla som si aj ja že je tak trocha falošný - teda skôr neúprimný ako jeho rodina. Neviem či to majú v génoch ale potrebu urážať a vyvyšovať sa, a dokazovať že sú vic ako ja,maju priam neuveriteľnú. Ale samozrejme robia to všetko za stierkou úsmevu že oni sú milý sympatický a zlatý.
Tiež ma napadlo že to nechám na čas.Ten všetko ukáže. Že tiež keď sa vo mne ta láska udupe tak to skončim.
Dostala som raz ale jednu radu, že keď priateľa ľúbim že mám pozerať len a len na to. že na rodinu nehľadieť, lebo nebudem žiť s jeho rodinou ale s ním.
Lenže všetci čo máte rodiny viete že opak je pravdou. Beriete si muža/ženu aj s jeho rodinou.

Laska sa vytrati a polovica jeho rodiny sa ti zjavi pred ocami potom u neho.
Nie nadarmo sa hovori,ze spoznaj svokru a budes vediet co budes mat doma.

ja som podobny vztah ukoncila len trval o polovicu kratsie ako ten tvoj, ja osobne to nelutujem.Priatelia sme ostali. Spadol mi vsak aj velky kamen zo srdca citim sa lepsie. jeho rodina ma nenavidela a dost sa to prejavovalo aj vo vztahu natlaky nech ma necha a rozne debilne reci ktore mi ublizovali. Casom mi to vsetko sadlo na psychiku a asi to vo mne tu lasku aj udupalo, neviem... ale ja mam pocit ze som urobila spravnu vec, nechcem aby to vyznelo ze som niekoho odkopla koli jeho rodine, pretoze tam boli aj ine veci, ale tak vsetko zo vsetkym suvisi. Casom som si zacala uvedomovat ze sa aj sprava tak ako sa sprava jeho otec ku jeho matke, ze je to proste zle, ze nechcem aby o par rokov spraval proste ku mne ako ku handre aj ked sa zo zaciatku zdalo ze nepojde v otcovych slapajach no rokmi to uz bolo viditelnejsie. Neviem si ani predstavit ako by sme zili ako rodina... keby sme raz mali deti ako by sa do nas montovala jeho matka a sestra a tak.. ja som si povedala ze chcem mat rodinu, chcem mat stastnu rodinu, chcem vychadzat s partnerovou rodinou, a raz to tak bude :))) stretla som uzasneho cloveka, ktory bol velmi dobre vychovavany, tak ako aj ja, ma uzasnu rodinu a s nimi je to proste fajn...som proste za moje rozhodnutie rada

partner1 (ten ktory neznaša niekoho z rodiny ) partner 2 ( ten ktory ma tu rodinu) .
Čo ak partner 2 ľúbi tu osobu nadovšetko a stretáva sa s tou osobou dennodenne?alebo čo keď spolu žiju? môže to byť otec, mama, brat ja neviem kto každy.Je to komplikované nechcem prezrádzať konkrétny problém len som chcela vedieť všeobecne.

vsak sa nemusia stretavat...