bojim sa smrti

Kamarátka mi nedávno hovorila, že má takú fóbiu... že sa bojí svojej smrti z toho dôvodu,že aby netrpeli tým jej blízki priatelia a rodina.. že si to nevie vysvetliť, ale vtedy jej začne tak silno búchať srdce a prepadne ju úzkosť, keď si predstaví, že tu nebude a nebude žiť s tými, ktorých má rada..
My sme jej radili, nech na to nemyslí a užíva si prítomnosť.. ale zle sa to asi radí, keď to má človek v hlave..

chladomor: ktovie ci existuje nejaka fobia ako, ze "hambim sa zomriet"? Samozrejme, ze ked si clovek praje klud mal by mat tu moznost, ale ked chce byt niekto so svojimi blizkymi a neni mu to umoznene ( lebo napr. sestricke sa nechce niekoho volat ), tak to sa mi zda docela tragicke.

stránka mala byť schránka :-D sorry

Tá kniha je o ľuďoch, čo prežili klinickú smrť a opisujú zážitok po "smrti"...Sú tam výpovede mnoho ľudí...Fakt som sa bála smrti tak, že som až trpela depresiami a mala som neustály strach, proste vkuse... Našla som tú knihu, objednala si, prečítala za týždeň a všetko zmizlo...Lebo viem, že na druhej strane ma ešte niečo čaká a nezaniknem...Iba moja telesná stránka...Potom som čítala i ďalšie knihy, ešte jedna je strašne super - Žijeme večne? Od Bernard Jakoby....Fakt to odporúčam, nie sú to výmysly ;-)

Nedokážem si predstaviť, že by mi niekto pri zomieraní robil spoločnosť. Veď je to horšie ako robiť veľkú potrebu na rušnej ulici. Smrť je intímna záležitosť a cítil by som sa veľmi nedôstojne, keby ma pri tom niekto sledoval prípadne ma obťažoval svojimi stavmi smútku z môjho odchodu.
Veru, niekedy je samota predsalen dobrá.

Existencia človeka po smrti nie je potrebná. Človek toho zažije veľa aj za života a veľa sa naučí. Je však možné, že smrťou sa to najzaujímavejšie iba začína.
Ľudská existencia však aj tak jedného dňa skončí, je to nevyhnutné. Človek ako taký je len nehomogenitou, ktorá sa raz vyrovná a navráti sa do pôvodného stavu.

Janyna: je to smune kolko ludi takto caka na smrt a potom v samote umrie. Kopa z nich by chcela pri sebe niekoho ale nedovolaju sa, okolie ich uz nepocuva.

o čom tá kniha je?

hmm, a ked sa clovek absolutne neboji smrti, ba s nou flirtuje takmer kazdy den, moze taky clovek citat taku knihu?
"sa bojim" ze by mi to uz aj tie posledne omrvinky pudu sebazachovy zotrelo zo stola :D

Strach zo smrti je podľa mňa strach z neznámeho a nie z umierania samotného. Nevieme totiž čo to obnáša a to nás desí. Môj subjektívny názor ;-)

Tiež som ti chcela (tak ako DzanaFX) odporučiť knihu Život po živote od Moodyho. Je to skvelá kniha a vďaka nej som sa prestala aj ja báť, veľmi mi pomohla ;-)