Zložité, zložité a ešte raz zložité

Ahojte.
Mám 4 ročný, vlastne skoro 4, 5 ročný vzťah. Na začiatku bolo všetko krásne, takmer dokonalé, zrejme asi ako v každom vzťahu. Nebudem opisovať všetko od začiatku a ani presne do detailov,to by bolo na veľmi dlho aj keď by to bolo najlepšie aby ste to pochopili.Ide však o to, ako je to teraz... Po všetkých tých rokoch prišlo aj medzi nami k hádkam, niektoré boli fakt že škaredé, iné boli len menšie ťahanice. Od júna minulého roku sa to pokazilo asi najviac.Hľadal si prácu a ja som bola úplne na inej koľaji ako do vtedy, ale aj tak som sa snažila stáť pri ňom a byť mu oporou.Napriek tomu mi stále bolo veľa vecí vyčítaných,veľa vecí ostalo nepovšimnutých a neocenených...no stále som ostala a povedala si že to prejde. Ale... nikto nemá večnú trpezlivosť a ani ja. Hádky sa stále stupňovali, prišli časy kedy sme sa týždeň jeden druhému neozvali...a potom som to dávala do kopy,ozvala som sa prvá a pokúsila sa veci normálne vysvetliť. Napravilo sa to, a neskôr prišla ďalšia hádka a proste stále takto dookola.Začarovaný kruh.. Až som sa dostala so stavu, kedy mi bolo a je všetko jedno...hádka? nech, ďalšia z mnohých, neozývaš sa? nevadí neozvem sa ani ja? Neospravedlníš sa? Ok,ale ja sa nemám prečo nič som nespravila. Asi takto to u mňa vyzeralo. Jednoducho stav kedy som seriózne začala premýšľať o tom, že to ukončím... Začala som zase žiť, viac sa venovať priateľom,chodiť medzi ľudí, venovať sa tomu čo ma baví a stretla som pár nových ľudí.Prišla som na to, že sa dá aj žiť a nie len prežívať a obmedzovať sa.Problém je však v tom, že po celej tej zlej dobe, si on uvedomil všetky svoje chyby, ktoré som mu dovtedy vyčítala a kvôli ktorým hádky vznikali.Povedal,že sa chce zmeniť a nechce mi ubližovať, že ma miluje najviac ako sa len dá a nikdy tak nikoho nemiloval ani nebude, ospravedlnil sa za všetko.Proste všetky krásne slová a vety ktoré mali prísť už skôr. Nie až teraz keď je vo mne toľko vecí udupaných a potlačených,a neverím... Teraz neviem čo mám spraviť. Dala som už toľko šancí, toľko príležitostí napraviť to a povedať prepáč... tak prečo teraz? a prečo nie? Ja som si vedomá, že už určite nedokážem byť k nemu taká aká som bola predtým. Po tom všetkom, po všetkých sklamaniach a ublíženiach z jeho strany. Ale zase nechcem byť ani ja tá ktorá ublíži alebo bude ubližovať.
Prosím Vás poraďte, alebo len napíšte Váš názor... Ďakujem.