s partnerom sme spolu 6 rokov. na začiatku to bolo krásne, dotyky, bozky - len tak, z ničoho nič, bez nútenia. teraz ? - NIČ - z jeho strany. príde z práce, pozerá ako ... nepozdraví, nespýta sa, čo som robila cez deň, nedá mi pusu, neobjíme ma ... snaží sa, len keď máme zaliezť do postele. mňa už to nebaví. chcem, aby si ma viac všímal, dotýkal sa ma. s takýmto človekom ani nemám chuť na sex. momentálne máme zasa raz krízu, nerozprávame sa a .. keď sa udobríme, zas bude všetko po starom. budeme žiť ako 2 spolubývajúci, ktorí si sem-tam zasexujú. rozchod ani rozvod nechcem, mám ho až príliš rada - ľúbim ho, no ... ani neviem, kedy naposledy mi povedal, že som krásna. potrebujem nejakú pochvalu. už sa obávam, či som neskĺzla do depresie !! mňa to takto fakt nebaví. máme ísť do poradne?? tam ho nik nedostane ... zasa sa mu raz natisnem do prdele ?? potom ma má za handru, ktorá sa mu chodí len podlizovať - myslím si. tak čo ?? čo mám robiť aby náš vzťah bol krajší - ako ho presvedčiť, aby aj on prispel k tomu, že mi bude lepšie ?? nevie komunikovať - o ničom sa nebaví - je to normálne ??!!
krízový vzťah
Začni byť spokojná sama so sebou, nie kvôli nemu, ale kvôli sebe. Pekne sa namaľuj, učes aj keď si len doma. ChoĎ na manikúru, dopraj si maličkosti ktoré ti vačaria úsmev na tvári. Buď šťastná preto, že si a nie kvôli nemu. Staraj sa o seba a uvidíš, že sa na teba začne pozerať inak so záujmov, ak mu niesi uplne ľahostajná budeho škrieť čo sa to zrazu stalo.
No ja mám podobný problém, chápem Ťa...nasilu nič nepôjde, možno ho niečo trápi,máte deti?My máme syna a možno som prispela k tomu aj ja tým že synček je u mňa na prvom mieste, pretože mi nepomáha s ničím...nedá sa s ním komunikovať to chápem,lebo keĎ ja začnem nejakú pre mňa dôležitú tému, on sa vyjadruje tak, že ho to nezaujíma...akoby ho nezaujímalo, čo ma trápi...keĎ som si to prečítala mala som pocit, že píšeš o mojom mužovi :)
my sme dosli tiez do podobnej fazy a ja som sa rozhodla to ukoncit. ja sa chcem dalsie roky usmievat a nie byt v depresii z toho ze som dobra iba na uspokojovanie jeho potrieb. vztah ma byt o oboch a nie len o jednom ktory si to uziva naplno a druhy je smutny ze sa mu nedostava tolko pozornosti kolko sam dava do vztahu. Ja chcem tiez dostavat nielen davat...niekedy mam pocit ze som sebecka ze to chcem, ale nie nie...ja sa uz odmietam podlizovat a ospravedlnovat za vsetko...
