S manželom som 25 rokov. On má 60, ja 50. Som jeho druhá manželka, máme dve dcéry - 23-ročnú, tá žije v zahraničí, a 19-ročnú, ktorá žije s nami. Celkom náhodou som zistila, že manžel má priateľku, do ktorej je veľmi zaľúbený. Signály boli určite už dávnejšie, ale ja som si to akosi nevšímala, nezaoberám sa takými vecami a pravdu povediac, myslela som si, že keby manžel aj niekoho chcel, ťažko si už teraz nájde vyhovujúcu partnerku. Naše manželstvo nemožno označiť za šťastné, sme spolu prakticky iba kvôli deťom. Inak sme úplne odlišní. Manželove záľuby sú zábava, dobré jedlo, telka, sex, stretnutia s kamarátmi, ničnerobenie a utekanie od všetkého, čo treba riešiť. Celý chod domácnosti vrátane ekonomického zabezpečenia bol vždy na mojich pleciach. Manžel je síce manuálne zručný, ale neuveriteľne lenivý, takže vlastne nerobí nič. V práci sa tiež nepretrhne, zarobí veľmi málo, ale robotu nikdy nechcel zmeniť. Postupne sme sa veľmi odcudzili, pretože som k nemu stratila akúkoľvek úctu. Nikdy sa na jeho slovo nedalo spoľahnúť a v kritických chvíľach rodinu nikdy nepodržal. Zaujímalo ho iba to, aby bolo dobre jemu. Niekoľko rokov nežijeme ani intímne. Jeho potreby v tomto smere však nijako neklesajú, čoho dôkazom je aj terajšia známosť. Odhalila som to naozaj iba náhodou a teraz neviem, čo si s tým počať. Strach mám hlavne z toho, že dcéra je na nás oboch citovo dosť naviazaná a keby na to prišla, neviem si predstaviť ako to s ňou zamáva. Je to veľký introvert a je mimoriadne citlivá hlavne na dôveru a podobné kvality vo vzťahoch.
Manžel sa v posledných mesiacoch veľmi zmenil, začal byť podráždený, arogantný, slovne agresívny. Zjavne sa doma necíti dobre a len čo prekročí prah dverí, hneď všetkých buzeruje. Najradšej som, keď ani nie je doma. Lenže čo ďalej? Ako to riešiť? Keďže to zatiaľ drží v tajnosti, zrejme to on sám ešte radikálne riešiť nechce. Určite to ale takto nevydrží dlho. Ak sa to dozvie dcéra, neviem si to celé predstaviť. Nedávno jej urobil veľký podraz, ktorý ju poriadne zranil, toto by bolo na ňu už asi priveľa.
Mám mu povedať, že o tom viem a skúsiť sa dohodnúť ako ďalej, alebo mám byť ticho a tváriť sa, že o ničom netuším? Nikdy som v takejto situácii nebola, naozaj neviem, ktoré riešenie je múdrejšie a narobí menej škôd.
Milenka v šestdesiatke? Čo s tým?
Hosana, toto sa mi veruze nechce citat. Nuda, ze?:D
Odísť, to by bolo najlepšie, lenže kam? Byt mal manžel už pred našim sobášom. Jeho bývalá manželka emigrovala a v zahraničí zomrela. Všetko zdedil on a ja som sa k nemu nasťahovala. Do dnešného dňa sme si byt neodkúpili, čiže je stále družstevný, lebo on nesúhlasil s tým, aby sme naň mali rovnaké právo. Nebolo by možné sa s ním deliť, to by som mala ešte väčšie peklo ako teraz. Pre mňa by malo význam odísť iba v tom prípade, keby som mala náhradné ubytovanie. To ale nemám. Ani peniaze na vlastný byt, veď som počas celého manželstva financovala rodinu. V posledných rokoch si už manžel celú svoju výplatu necháva pre seba. Doma sa málo stravuje, tak tvrdí, že nemá na čo platiť. Ani sa s ním nedohadujem, jeho nie je možné prehádať a keď ho chytí amok, tak by nás pozabíjal. Radšej som ticho. Ja nemám kam ísť ani sama, nieto ešte s dcérou. Neviem, ako to vyriešiť.
..podla mna si si uz aj sama odpovedala, citam to medzi riadkami, ale potrebujes trosku postrcit... mas len 50, este pekny dlhy cas pred sebou...a este k tomu on je aj nervozny, ahaha... by som ho poslala kade lahsie, aj tak z neho nic nemas.. a vzdy ked sa nieco konci, nieco nove sa zacina... je cas mysliet na seba, svoje konicky, zapisat sa na trebars jogu, zmenit uces, cas na priatelky... dobre ti bude...lahko sa mi to samozrejme pise, ja viem.. dcera musi mysliet aj na teba..
takyto zivot by som nechcela zit.
toto je ta stara skola.svokra je uplne rovnaka a pritom jej syn moj partner ma 26 rokov a ona ma doma takeho hajzla zasraneho.vkuse sa mu neico nepaci a buzeruje ju.ja ju nechapem ako moze takto zi uz tak isto ako aj ty viac ako 20 rokov a vobec spavat vedla takeho kkt.
ja by som ho bud vykopla alebo odisla a zacala novy zivot.."nikdy nieje neskoro na to aby uz nevyslo slnko"
ved mas dospele deti, tie to musia pochopit preboha...nehovorim, ze sa musia z toho tesit, ale myslim si ze jak ked som mala 19 rokov tak som dobre vedela, ze vztahy nie su an zdaleka idealne a ze sa to moze aj ukoncit...
rozmyslas, ako keby si mala 10 rocne deti
presne som si pomyslela to iste dana, ze ved morusa co tak mysliet na seba. uz je hadam na case. a dcera ma 19, preboha je dospela... ja kebyze viem ze nieco taketo sa stalo mojim rodicom, ako dcera uplne v pohode vezmem rozchod a samozrejme by som podrzala mamu. naozaj sa mi zda divne brat ohlad na 19 rocnu dceru. Alebo je to len vyhovorka?
moruša a myslis aj na seba trocha? cely tvoj prispevok je o dcere a muzovi, co je sice velmi pekne, ale kde si nechala seba? mas len 50 a sancu na poriadny zivot. o pat rokov bude tvoja dcera mozno tiez v zahranici, alebo minimalne vo vlastnom a ty co? ostane ti muz na opateru, na nic ine.ja ti sice poradit neviem, ale takto zijes uz 25 rokov? to nic necakas od zivota?
