Depresia

Keri , nic si z toho nerob, najdes tu kopec tem a uvidis, ze nie si v tomto sama, vela ldi ma taketo problemy, mne sa to prejavilo v lete, odvtedy s tym zapasim, lieky nechcem, aj ta nespavost...Mali ti dat nejake AD na spanie a druhe na den, tak to zvyknu davat, lebo tablety na spanie su dost navykove, AD zaberaju tak o 2-4 tyzdne, niekomu aj skor a v zaciatkoch uzivania obvykle byva este horsie. Drz sa.

Boze dufam,ze tu este niekoho najdem.v depresii som novacik,mesiac do zadu bolo vsetko o.k.mam vyborneho manzela,ktori vzdy stoji pri mne a 2krasne deticky.a naraz ta necakana zmena v mojom vnutri,hrozne.zaciatky som to pocitovala ako nejaky psich.kolaps,bola som mimo a mala som pocit,ako keby som potrebovala zo seba vyskocit.daco nepoznane.teraz citim v sebe napatie a uzkost.stale sa pytam sama seba,ze co sa to so mnou deje.nechapem to.bolia ma oci v kutikoch a nespim uz mesiac,s tabletkov na spanie zaspim tiez len na 3hodiny.ale bez nej ani 10min.zijem v zahranici a dal mi tu doktor nejake AD,neviem kedy zaberu a do kedy sa budem citit taka pomatena.ma niekto z vas tiez take pocity.lebo ja si to uz neviem vysvetlit!a to mam len 28rokov.poradte prosim.

Mne sa prejavuje tým, že sa ráno nechcem ani zobudiť. Nechcem nič robiť, nechcem cestovať do školy, nechcem sedieť v škole, nechcem, aby sa so mnou kamarátka rozprávala, nechcem ľudí okolo seba, nechcem existovať, ani dýchať, myslím často na samovraždu a väčšinou sa večer vtedy režem. ak mám až tak zlý stav.
Ale tá čokoláda fakt pomáha. To by sa nezdalo. Ja žerem už asi dva týždne v kuse každý deň po pásiku, dvoch čokolády /niekedy ju zožerem celú, no nebudem sa opekňovať :-)) a teraz mám skôr mániu ako depresiu.

mne je tiež napr. dnes trošku zle, ale recept už poznám a držím sa statočne. Občas dáka slzička, väčšinou ani plakat nevládzem :-) Ani nechcem, oslabuje to. Tak ti poradím, čo pomáha mne, kludne

ako to napísat, aby to znelo, že vážne. Prečo myslíš, že by sa to nedalo ?

Mne asi tazko:D

ako by som ti mohla pomôct ?

nie je tam ironia, ja to poznám, nemám prečo byt ironická. Ved mne ešte býva zle. Ale v porovnaním s tým, ako mi bolo predtým je to nič.

ešte niečo- ja som bola zle, velmi, velmi, aj vela krát nemocnica, dôchodok atd. A už to prechádza. Naozaj. 5 rokov bez hospitalizácie, práca, bývanie. Unava býva- príšerná občas. Preto ani priatel nie je. Nemám na to dost síl zatial. Ale poradit, povzbudit dokážem. Ak tu niekto klikne, všetkých :-)

No, je tam irónia, však...ale ja za to nemôžem, naozaj mám depky