Ad 1: Volá sa Stano, nech nemusím stále vypisovať to príšerne dlhé slovo psychológ :D
Ad 2: Bol mi nehorázne sympatický hneď, ako som ho zbadala: 29-ročný, milý, sexy a tak, niet divu. Takmer okamžite som si začala nahovárať, že som sa doňho zabuchla, ale vtedy to tak zrejme nebolo... Až postupom času. A teraz, po pol druha roku, si uvedomujem, že som sa doňho totálne zamilovala a netuším, čo s tým.
Povedala som mu to, riešili sme to, o tom terapia je, ale závislosti od Stana ma nezbaví ani Stano.
Má priateľku, na ktorú žiarlim a fakt ju neznášam, v duchu jej želám rozličné príšerné veci, a keby som potajomky myslela len na to... Fantazírujem o - ehm, o všeličom, "čo by tak mohlo byť, keby..."
Je mi jasné, že som si ho nekriticky idealizovala - a občas ho hlboko znenávidím, tak to už u mňa chodí - a tiež predpokladám, že toto musí zažívať aj pri iných klientkách, museli by byť frigidné, ak by sa im nepáčil :D Ako odborník sa s tým vie vysporiadať. Ale čo ja, safra? Však tam chodím preto, že som emočne nestabilná, priam rozflákaná, a teraz ešte aj toto.
Na terapiu mám chodiť kvôli sebe, nie kvôli tomu, aby som očumovala Stana. Trápi ma to, najradšej by som sa už na nikoho nenamotávala (vzťah už nechcem, to je definitívne rozhodnutie), ale to si nerozkážem, že jo.
Tak neviem. Dať si s terapiu na chvíľu pauzu? Alebo by to nepomohlo a keď sa vrátim, tak budem zažívať stále to isté? Alebo to jednoducho nejak prísne racionálne potlačiť, skrátka si vsugerovať "nie, Meretseger, toto nemôžeš, tak sadni a poslúchaj"? (Som schopná vsugerovať si absolútne všeličo.)
Stále naňho myslím, snažím sa ho zvádzať, milujem, keď sa ma dotkne, milujem jeho hlas, výzor, vystupovanie, proste mi z neho úplne hrabe. A v tomto smere mi terapia skôr škodí. What can I do?
Namotaná na psychológa
AdamKrt: Čože?! Aký konflikt záujmov? Aké zneužívanie? On so mnou nechce mať vôbec nič na inej než pracovnej úrovni. A pokiaľ ide o peniaze, berie odo mňa symbolickú sumu 1 euro za terapiu. Problém som tu ja, nie on!
Laurina: Nie.
Laurina: Jaj, mohla by som sa zamilovať aj do ženy, zmena pohlavia by to moc nevyriešila. Ale ide mi skôr o to, zachovať si terapiu uňho a zároveň sa nejak dostať späť do vzťahu psychológ-klient (nie korisť-lovkyňa).
to by ti objektivne asi nebolo nanic, ale tak ma napadlo, ze mozno tvojej chorej hlavke by to prislo zaujimave
To je lahke.
a/ nepotrebujes vobec psychologa. Psycholog je len barlicka na ludsku lenivost riesit problemy sam. Moda amerikanizovanej kultury. Takze uz tam nechod.
b/ myslis si, ze potrebujes psychologa, tak chod k inemu.
Zrejme pan psycholog Stano, je pekny vycuranec, pretoze nieco taketo, ked je pacientka na neho namotana, je KONFLIKT ZAUJMOV a mohol by mat z toho problem, keby sa to oficialne vedelo. Pravdepodobne tuto situaciu moze rafinovane vyuzivat, aby mohol na podobnych klientkach zarabat a tahat z nich prachy.
Vsak ked ho chces, tak mu to povedz, simple:D Terapie by si mala u ineho. Na co sa liecis Meretseger? Ked sa smiem opytat.
Presne tak. Je to podivna terapia:D
gameover: Mýliš si psychológa s psychiatrom. Počkať, a načo by mi to bolo, tie scény? :D
J111: Respektíve viem: Chcem Stana a zároveň ho nechcem, whoa! :D