Priatel ma nazval...

?! si velmi silna osobnost, aj ja sa snazim, a plne si uvedomujem ze tieto moje problemy by ostatni ludia brali vsetkymi desiatimi, pretoze zdravie je najdolezitejsie..a hlavne aj to psychické, na ktore sa casto zabuda. Ja som napríklad dvere psychiatricky prekrocila, a som rada, nehanbim sa za to, aj ked to nikomu rasdej nehovorim, lebo vacsina ludi ti dá hned nálepku - blázon. Jednoducho je vo mne stale pocit, ktory hlodá zvnutra, ze nieco tu nehrá, a ja sa ho snažím zadusiť pretože nechcem aby bol pravdivý ale na druhej strane sa bojím že pravdivý je.

vieš nebolo to tak vždy...boli obdobie keď som mala nutnosť navštíviť psychiatra ajj som tam bola ale dvere som neprekročila....a tak som sa s tým popasovla sama. veľ krát sa pýtam prečo ja prečo všetko toto okolo (to nie je len o manželiv ale aj o problémoch zdravotných a iných v rodine) čo som komu sprvaila že je na mňa alebo ku men osud takýto krutý...no neviem. snáď sa aspoň v to moje decko bude v žvote mať lepšie....snažím sa mu dať to čo som ja ako dieťa nemala a nikdy som nepociťovala..... nechcem sa tu fakt vykecávať ...všade je niečo každý má nejaké problémy a každý sa isto spytuje prečo práve on.....ja som "rada" že som na tom tak ako som a aspoň to zdravie nám ako tak praje. a že mám môjmo lumpoša syna :-)

??!!?? mas moj obdiv ako zena a matka, klobuk dolu..drzim ti palce aby si mala vela sil a zvladla kazdodenny boj v manzelstve a v zivote.. ja mam niekedy pocit ze uz nevladzem a to nie sme ani manzelia :( a nemame nastastie ani dieta, ale to je do inej temy

len raz by mi to povedal..len raz a posledny krat by to bolo..

:-)ako kedy :-) nie je to vždy ružové....alemusím myslieť pozitívne na to som došla už dávnejšie...vždy si poviem koľko nešťastných rodín (modré z neba) je na svete...a ide to lahľie....aj keď v kútiku duše ma to samozrejme trápi. no ale o tom je život....nikdo ho nemá ružový....

??!!?? tak to je fajn...tak hadam dostatocne pozitivne na neho vplyvas...no je to tazke...ja viem...tak ale zda sa mi ze si silna osobnost a zvladas to

mimochodom....nedotkal si sa ma...ja to všetko viem.... no nemám ako riešiť svoju situáciu...aspoň momentálne nie...

ja viem....ja to vždy vyčítam tomu môjmu.....vždy mu poviem že to decko vidí všetko toto a vidí ako sa chováme jeden k druhému a bude si v budúcnosti myslieť že vzťa ktorý videl je asiv poriadku ke savieme aj po pár dňoch normálne chovať a sme "udobrený". to ma sere toto celé njaviac.aa a s malím keď sa rozpárvame vždy mu poviem zlatko "zlatko moc si nenavyberáme...len nikdy nebude takýto k svojej manželke " vždy mu to vštepujem do tej jeho hlávky....snáď to raz v žvot pochopía bude sa riadiť podla toho čo som mu povedala a nie podla tho čo videl.vždy som mu hovorila že musí byť k ženám milí a galantný a myslím že ničo z toho v sebe má....učka ho minule chválila že je velmi galantný k dievčatám.... no modlím sa aby to tak ostalo

??!!?? ved prave preto som sa na to pytala...vies ja nechcem moralizovat a ani ti nic vycitat...viem ze to nemas jednoduche ale uvedomujes si ze tymto spravanim vychovas z dietata pravdepodobne niekoho kto nebude mat predstavu o tom co je to normalny vztah...dufam ze so sa ta tym nedotkla ale je to podla mna tak

ono je toho viac ale tak.....čo sa tu budem vykecávať...
máme syna 10 r. a to ma najviac sere....leb vždy ked sa to zomelie a chudatko vždy to žial alebo na 90 % počuje. a to nedaj boh keď ešte príde raz za čas z piva....to máem obaja mindráky dopredu.
ešte že si nedovoli na mňa ruku položiť!