Dnes bolo (a ešte asi stále je) na fakulte, na ktorej študujem, také posedenie pre študentov, ktorí majú tendenciu ísť na určitý odbor magisterského štúdia. Pozvaný som bol aj ja, ale samozrejme som tam nešiel. Nedalo mi to však a nakoniec som sa do školy vybral. sedel som tam sám od asi od obeda a učil sa zo zošita na skúšku. Potom nastala stanovená hodina 17:30, keď sa to malo začať. Bola už tma a v škole nebolo takmer nikoho. Tak som sa prechádzal po tmavej chodbe v bloku priamo oproti miestnosti kde sa konalo to stretnutie. Asi 2 hodiny som ich sledoval. Boli tam skoro všetci spolužiaci a úplne všetci vyučujúci, čo majú niečo s daným odborom dočinenia.
Počas tejto doby som sa zároveň aj prechádzal po celej škole, resp. po jej najtmavších častiach a neustále som mal strach, že niekoho stretnem. viackrát som sa otočil a kráčal som naspäť, keď som počul, že oproti mne niekto ide. Popritom som sa neustále vracal na moje pozorovacie stanovište. Po tých dvoch hodinách som usúdil, že je na čase odísť, aby ma neodhalili, tak som opäť po čo najviac tmavých chodbách opustil školu. Cestou na internát som sa ešte asi hodinu túlal po kroví a rozmýšľal nad tým či som normálny.
Tak som, alebo to, čo som dnes robil už bolo cez? Inak nemám žiadnych priateľov, niekedy celé dni s nikým neprehovorím. Myslím, že sa rozprávam len doma s rodičmi a príbuznými aj to len tie povinné kecy typu, ako sa mám a že je na december dosť teplo a podobne.
Najhoršie (ale najlepšie? no proste naj) je to, že sa mi tento stav celkom páči, aj keď viem, že s mojim životným prístupom neskončím dobre (čo nakoniec ani veľmi nechcem), ale nemám proste dosť síl na to, aby som sa premohol a snažil sa aspoň naoko, z dôvodu mojich životných vyhliadok, začleniť do spoločnosti. Som inak veľký egoista a mojim aktuálnym dennodenným cieľom je len mať sa dobre (aspoň dnes) a nestarať sa o iných ľudí.
Čo vo vás vzbudzuje tento môj sebaopis? Som ešte normálny, ale je to už veľmi cez, alebo len tak trochu?
je moje čudáčenstvo problém?
beskyd, take typy samozrejme existuju. ale neznamena to ze len vdaka svojmu ritolezectvu budu uspesni, ani to neznamena ze ti normalni, sikovni a uprimni sa nepresadia. treba si najst tu svoju skupinku. snad ta v nej ocenia.
lustar, niekto to vie prirodzene, niekto sa to nauci v ramci rodiny a niekto sa to musi krvopotne naucit sam. ak sa nechce stat cudakom a odludom.
su to taki isti ludia ako ty.
Ľuďmi určite neopovrhujem, len s nimi nechcem mať veľa spoločného. To, že spoločenskí ľudia to majú ľahšie im síce trochu závidím, ale nebudem nimi preto opovrhovať. Skrátka majú nejaké danosti a vedia ich využívať, proti tomu nič nemám.
To skôr ja som ten vadný, čo nepatrí do spoločnosti a nemôžem z toho viniť tú spoločnosť.
nie, tymi k*rvami som myslel tych co idu po konexiach a su s tymi o ktorych je prepdoklad najlepsich znamosti, pripadne sa ich snazia ohurit drahymi okuliarmi alebo nejakou cool historkou koho pretiahli alebo ake drahe neviemco si kupili, hoci je to casto nanic alebo co vlastni ich rodina alebo nejaky znamy ktoreho sice ani nevideli ale je dobra dojna krava a podobne.. komuinikacia v praci s kolektivom alebo s nejakym klientom a vnutorny pocit sympatie k ludom, pripadne potreba bavit sa s nimi su uplne, ale uplne odlisne veci:)
a ved nimi nemusi opovrhovat. ved ich vobec nepozna. za to ze sa ostatni ludia dokazu normalne bavit neznamena ze su to pokrytecke ku..y
a socialne zrucnosti su velmi dolezite, ako chces pracovat ked nevies komunikovat? treba sa to naucit.
sme si dost podobni, az na ten strach, ja som skor taky, ze keby isiel niekto na tej chodbe oproti tak ma to netrapi a isiel by som normalne po svojej "trase". tiez som s vynimkou jedneho 5rocneho obdobia ked mi dost sadli ludia v mojom okoli nemal potrebu zaclenenia, kedze na zaklade prejavu, vsetkych tych poz a hodnotoveho systemu ludi naokolo nemam potrebu s tymito travit cas ak sa nejedna o pracovne povinnosti... problem budes mat ked zistis ze aj oproti menej sikovnym ludom ktori na sebe menej makali budes mat po skole horsiu poziciu lebo nebudes mat kontakty.. je to pre tento typ osobnosti dost tazke.. bud budes sam sebou a kaslat na vsetkych a vystavis sa riziku horsieho uplatnenia alebo sa premozes, zahras sa na k*rvu ako vsetci ostatni, budes sa tvarit ze sa bavis s co najvacsim poctom ludi, ktorymi opovrhujes ale niekto z nich ti pomoze pri starte... takze stastnu volbu zelam:)
Nemám poňatia, ako sa tam správať čo robiť
- a o tom to je. nemas ziadne socialne zvyky, vlastne, si asocial, a preco? lebo mas strach tam ist - lebo nevies ako sa chovat. ale takto fungovat nemozes, bud sa scvoknes, alebo zabijes. nauc sa prisposobit. myslis ze tych ostatnych tam to bavilo? no mozno niektorych ano ale vsetkych asi nie.
No tak ked s tym nemas problem, co riesis?
Nešiel som tam skrátka preto, lebo na také stretnutia jednoducho nechodím. Nemám poňatia, ako sa tam správať čo robiť, a vôbec: To špehovanie ma bavilo oveľa viac, ako keby som tam bol.
atm: vystihol si to dobre, ani si to nemusel celé čítať. Ako potkan po kanáloch.
