Ahojte, mam 24 a priatelka ma tiez 24, pred 2 tyzdnami sme sa rozisli s piatelkou po skoro 4 rokoch, presne 3 a 3/4 roka. Dovod rozchodu bol ten ze citila ze uz tam nieje ta \"chemia\" a ze uz to nebolo ako na zaciatku vztahu, teraz mi povedala co som sa zacudoval ze sa nemohla pri mne rozvijat, vravela mi ze ma ma velmi rada a nechcela ma opustit ale ze pre nu to bude asi najlepsie lebo stale rozmyslala nad tym preco to nieje ako na zaciatku a vedela ze ju milujem. Takze som ju nevidel od rozchodu tie 2 tyzdne. Byvame par vchodov odseba. Zo zaciatku to bolo este znesitelne tym padom chcem povedat ze som na nu myslel ale este akoby mi to nedoslo, a az teraz je to strasne, som 4-tak na vyske a prestava ma vsetko bavit co ma bavilo lebo to vsetko mi ju stale pripomina, ci uz oblecenie co mi kupila, vonavky, trasy kade sme sa prechadzali, proste vsetko. Vzdy sme travili maximum casu spolu, takze ked som prisiel zo skoly tak sme uz boli spolu az do vecera, proste kazdy den minimalne 5-6 hodin zabavali sme sa bolo nam fajn. Ale teraz zrazu od toho dna jedna velka priepast, doma sa citim ako vo vazeni, nic ma nebavi, a cim dalej sa to zhorsuje, teraz hocikedy aj vnoci sa prebudim na to ze placem, a stale je to horsie, stale sa mi o nej sniva, vidim ju vsade. Proste ja ju stale milujem a neviem si predstavit byt s nejakou inou. A najhorsie ze som v znameni skorpion(to je asi nepodstatne), ze po rozchode s nou komunikujem sporadicky cez internet a jej sa zda a povedala mi ze uz som taky chladny a citi akoby som uz na nu zabudol a nechcel sa s nou stretavat, ale to skor ja tym davam najavo tou takou nechutou nieco pisat ze som strasne smutny a bezmocny. Proste ja ked som s niekym taky dlhy cas a zrazu si mam predstavit ze len kamarat mam byt s nou tak to je pre mna tazke. A smutny som hlavne z toho ze ked sme sa bavili o tom rozchode tak hlavne z jej strany to bolo take ze ona chce a musime chodievat vonku ze pre nu to proste sa nebude dat zvladnut, a den po rozchode som mal oslavu narodenin a ked sa jej pytam ze ci nepride tak ona ze radsej nie ze akoby sme to predstierali, a ze sa nechce namotat na mna. A teraz ked som jej napisal ze ci sa fakt uz nechce stretavat tak mi odpisala ze aj na tu oslavu som ju akoby ani nezavolal. A aj ta komunikacia cez internet s nou je taka uplne uradna akoby sme spolu boli tak 3 mesiace a nie roky a kadeco to prezili, toto ma tiez hlavne zranuje ze uz proste nic pre nu neznamenam, nasledne mi odpisala neviem ci to z toho ze aj ja som bol taky chladny tak ja ona chcela byt ze teraz by radsej hladala starsieho a pred nedavnom o tom padla rec a jej reakcia bola absolutne zaporna teda ze to urcite nie so starsim. Planovali sme spolu buducnost odkladali peniaze na nase byvanie a zrazu je to prec. Na jednej strane pred casom som mal take chvilky ked sme spolu este chodili ze ake by to bolo byt sam ale hned nato mi prebehla myslou ona a vedel som co je spravne. Proste ja ju strasne milujem a neviem ci to pojde naspat vratit. Poradte hlavne vy baby ci ma zmysel bojovat o nu ale myslim tym ze ci to nebude marne, poradte mi co dalej lebo co som videl moju buducnost pred rozchodom na dlhe kilometre tak teraz ju nevidim ani pred meter pred seba. Skusal som aj na pokeci si pisat z babami v nadeji ze zabudnem ale marne to bolo. Chodievam dlhe roky do posilnovne a jedine tam na tu hodinu mam cistu hlavu ale akonahle odtial odidem tak som vtom zas. Poradte mi prosiiiim
Uplna bezradnost z rozchodu po 4 rokoch
Hlavne hlavu hore a uvedom si svoju hodnotu :)
Sama som si niečím takým prechádzala a bola som už unavená z tých všetkých rečí o tom ako niekto príde určite, že sú tu pre mňa lepší, že toto sa muselo stať a je to tak lepšie ...jediné v čom vestci tí ľudia, čo mi radili mali pravdu bolo to, že ma to niekam posunie...Po 4 rokoch plakania nad rozliatym mliekom, prebdených nocí, zabíjania pocitov v sebe sa dnes cítim lepšie ....
Všetky tie veci- cvičenie, chodenie von s priateľmi, čítanie kníh - to všetko ti niečo dá, len musíš zmeniť uhol pohladu ...
Ukázal si jej že ju ľúbiš, ona to vie. Teraz jej musíš ukázať, aj to, že si silný.
Neľutuj sa(aj keď viem, že na začiatku je ot ťažké) premôž sa a tvár sa, že je všetko v poriadku ( aj keď sa tým budeš len klamať - ale opakovaná lož sa postupne stáva pravdou - toto ber s nadhľadom a aplikuj si to len v tomto prípade , že som OK som OK :))
držím ti palce a ver,že čas všetko vyrieši ...
veľa času !
neotravuj ju, znepacis sa jej este viac. musis sa s tym vyrovnat sam. to ze ti ju vsetko pripomina je bezne, normalne, nic extra a nezvycajne. treba sa s tym naucit zit. zial, taky je zivot, nie je vsetko dokonale. veci sa kazia.
mozno si staci uvedomit ze zivot je viac nez len mat zenu a dom. si tu len na par rokov, vyuzi to inak nez ostatni, odid trebars do Malajzie. zi zivot v jeho rydzej podobe. nie denne prechadzky 6 hodinove. to budes robit potom na dochodku.
ako keby som o sebe cital, okrem tej skoly. :((
NIKDY s NIKYM to nebude po troch rokoch take iste ako po troch mesiacoch. to 24-rocna uz hadam musi vediet, takze tam asi bude iny dovod, ktory ti nechce povedat. alebo je mozno ten typ, ktory potrebuje neustale to zaciatocne chvenie. a ked zisti, ze uz ho nema, alebo nie v takej kvalite, odchadza ho hladat.
to, ze jeden den ti povie A a druhy den -A je tiez uplne typicke. nie je nahodou vodnar? ak nam to tu ty spravne interpretujes, tak nevie co chce.
zeny sa rady tvara ako oni vedia dobre komunikovat. ved to je vseobecne zname: vecne telefonaty, chat, stale nejake ksichtoknihy a azety. ale ked ide do tuheho, na rovinu ti pravdu nepovedia, alebo aspon nie uplnu. a ty ked sa jej snazis dopatrat, dostavas odpovede typu A a na druhy den -A. ten chlad je typicky a to ti hovorim - bud rad, ze ste nesedeli tvarou v tvar v sudnej sieni. to by si videl tie cencule na dusi. :(
chvalim ti to cvicenie. tym sa ti vyplavuju endorfiny, ktore vyrazne pozitivne ovplyvnuju naladu a posobia akoby opioidne.
nechcem komentovat tu vymenu reakcii medzi vami ako si ju tu predostrel, pretoze do toho nevidim, netusim co to znamena a nechcem ta spekulaciami zviest na nespravnu cestu. len ti poviem, ze tomu musis dat cas. mali sme tu viac takychto tem, objavuju sa pravidelne, a zatial vzdy sme sa vsetci zhodli, a je to aj vseobecne zname, ze cas je na choru dusu ten najistejsi lekar.
nic mudre som ti neporadil, viem, ale takisto aj viem, ze tu ziadna rada nikdy nebude dost dobra. vztah je svojim sposobom zavislost a mozog potrebuje zase len ten zasrany cas, aby sa z nej dostal.
drz sa a urob maximum co budes moct pre dokoncenie skoly. teraz ti to tak nepride, ale mas 24 a DOSLOVA cely zivot pred sebou. snaz sa zachovat si v trojuholniku praca, vztah, cas pre seba aspon ten jeden pilier - pracu, resp. teraz este skolu. to ostatne este len pride. behom roka-dvoch sa ti moze zivot tak vyrazne pozitivne zmenit, ze si na rok 2011 ani len nespomenies. :-)
Tak sa jej narovinu opýtaj či má iného, ked ty jej budeš stačiť raz začas...podľa toho čo som čítala si fajn chlap, chceš mať rodinu, a vieš aj s kým....tak ale zrejme ona nechce toto, tak sa jej opýtaj čo vlastne chce, okrem toho že sa potrebuje rozvíjať alebo realizovať inak....
Este pridam ze vcera mi povedala ze sa chce stretavat tak raz za cas ale proste raz za cas to je po tych rokoch ustavicneho spolubytia proste malo pre mna, proste ked si predstavim ze som bol s nou 6 hodin 7 dni v tyzdni tak toto raz za cas a tak rychlo teda 2 tyzden po mi pripada smiesne, nepoviem po roku ale ked je to take cerstve. Ja neviem ja som uplne bezradny....
