neviem ako ďalej môj život sa zosypal

Všetko to začalo v auguste 2007, manželku začala bolieť ruka, následne jej diagnostikovali rakovinu. Kto zažil túto chorobu zblízka vie čo to je. Pocity zúfalstva, bezmocnosť. Prestal som stíhať, napriek tomu, že som sa naháňal ako blázon, nestíhal som prácu, deti. Dni nádeje sa striedali s dňami beznádeje, tých postupne pribúdalo. Po celý čas mi chýbala podpora mojej rodiny. Mal som pocit, že sa našu tragédiu dívajú ako na divadelné predstavenie.Pocit samoty je strašný. Vo februári 2009 manželka zomrela. Ostal som sám s dvoma deťmi a s pocitom, že na mňa každý kašle. V auguste 2009 som po nejakom čase písania si cez internet, stretol priateĺku, začal som mať pocit, že život je napriek tomu čo sa stalo krásny, bola rozvedená bezdetná. Tvrdila, že rok nikoho nemala, lebo sa veľmi sklamala. V septembri, ešte predtým ako sme spolu prvý raz spali, mi zo slzami v očiach oznámila že má hpv. Miloval som ju. V októbri som ju predstavil deťom, začala u nás sem tam prespávať, potom častejšie. Asi by všetko bolo v najlepšom poriadku keby som ten vzťah bral len ako o sexe. Ja som to však bral vážne, a to bola chyba. Bola to zvláštna osoba, neustále sa sťazovala, na rodičov u krorých bývala, na kolegov, na prácu, na nedostatok peňazi, na svoje zdravie. Bolo to komlikované. Po tom ako ma začala klamať sme sa rozišli. U mńa sa prejavilo hpv a pol roka som sa liečil.Bol som zúfalý, nevedel som ako ďalej, prestal ma baviť život. Začal som hrať cez internet hazard, prehral som všetko a rozmýšlam o tom, že sa zabijem. Je mi ľúto mojich detí, ale už nevládzem, som unavený zo života. Svoj život som jednoducho nezvládol.