vyrazny introvert

ten ti iba povie, co mas spravit, ale spravit to musis uz sam.

myslite si,ze by v tejto veci mohol pomoct psycholog?

inac najlepsie co mozes urobit ak chces zahviezdit je humor- pre niekoho to moze byt prilis tazke, nehovorim ze to kazdy zvladne, ani ja to zrovna neovladam:), ale mozes to aspon vyskusat a mozno objavis nejaky talent. ludia najviac na ostatnych ludoch vacsinou miluju ak ich vie niekto rozosmiat.. ani nepotrebuju aby si ich mal nejak rad, alebo im nejak pomahal s problemami ci zaujimal sa o nich, ale ak budes mat zmysel pre humor a dokazes ludi okolo seba rozosmiat, budes v spolocnosti jednoznacne a jasne ziarit. na dobry just in time humor potrebujes bystru a pozornu mysel, schopnost rychlo hladat vtipne, teda nejak zaujimavo necakane a neobycajne suvislosti v danom kontexte a mat tiez nejaky prehlad a nadhlad... humor neznamena rozpravat vtipy, ale v podstate sam najst vlastny vtip real time pocas rozhovoru, prave pocas nejakej situacie vzhladom na jej kontext. tiez netreba zabudat humor prisposobit intelektualnej a vzdelanostnej urovni svojho 'publika'...
...no ked tak o tom premyslam, tak je to vazne asi prilis tazke a clovek pri tom musi byt urcite skor prirodzene spolocensky a extrovertnejsi, ale tento prispevok uz asi aj tak odoslem vzhladom na to kolko som tu toho uz popisal..;)

skus sa proste rozpravat o beznych veciach. ja som vzdy citata vazne knizky, rozmyslala nad vaznymi vecami ale nenasla som nikoho s kym by sa dalo o tom pokecat, vsetci sa bavili o takych banalitach...ale treba sa prisposobit prostrediu. zijes medzi ludmi, zacni sa o nich zaujimat, tak ich pochopis. pytaj sa ich ako sa maju. ludia radi o sebe rozpravaju. pocuvaj a klad spravne otazky. a nauc sa sem tam povedat aj nieco o sebe. nevadi ze ich to nezaujima, to ze ta vypocuju, ich neboli.

Ahoj, pripominas mi mna... vzdy som bola ina, vlastne som, doteraz. Mala som vzdy strasny problem, chcela som sa zmenit, byt ako ine ine baby, spolocenska, mila, usmiata atd atd. potom som si raz precitala nejaky clanok, alebo v knihe, uz neviem, co to to presne bolo, ze sa mam akceptovat taka aka som, nesnazit sa zmenit samu seba, proste som to ja. je to tazke, ked stojim v skupine tridsiatich ludi, kazdy sa s niekym rozprava, len ja som sama:) a pritom poznam skoro vsetkych... mam zabrany, strach, nechut, nemam potrebu, chcem byt sama.... je to tazko vysvetlit... mam par kamaratiek, velmi dlho mi to prekazalo, ze nemam tolko znamych ako ostatni, ale ako sa hovori , better two real friends then ten shallow mates, alebo tak nejako:))).skus akceptovat sameho seba, si to ty, nesaz sa prerobit sa silou mocou. inac mam cez tridsat, som stastne vydata a mam dve extreme spolocnenske deti, ktore ma nutia medzi ludi...pa

mne je uz az zle co sa vobec nerozpravam. Lebo som taky uzavrety. Nechapem vztahom medzi ludmi. Ale toto je neskutocna uzavretost. Nic z nikym. Mam nizke sebavedomie.

nejde o slovnu zasobu ale o spolocne zaujmy.. snaz sa nahodit taku temu ktora moze zaujimat vas oboch a kazdy ma k tomu cosi povedat. ak ti ide cisto o tu komunikaciu, nahod temu o ktorej si presvedceny ze zaujima toho druheho a ty sa prisposob tej teme, ak zaujem o nu nemas tak ho aspon predstieraj, tiez sa daju okrem zaujmu predstierat ine emocie, napriklad radost, smutok, atd proste podla toho co by mohlo toho druheho presvedcit ze zdielate spolu nieco spolocne.. takto si mozes vytvorit hory kamaratov a znamych, len treba ratat s tym, ze skutocne priatelstvo je ine a je zalozene na tom, ze nemusis predstierat absolutne nic. takych priatelov treba hladat

knizky nepomozu, treba tliachat aj o kravinach, o hocicom

ja mam podobny problem, tiez pocit prazdnej hlavy, ak aj uz je moznost rozpravat sa, ale ten pocit,ze clovek nema co povedat, ale pocit, ze toho druheho to aj tak nebude zaujimat tak na co mu to zverovat..
ako proti tomu bojovat?
ako si zlepsit komunikaciu? pomoze rozsirenie slovnej zasoby prostrednictvom citania knih? alebo nieco ine?
dakujem za rady..

introverti to maju v tom rťažké že nemaju potrebu zverejnovat ludom svoje pocity myšlienky.Vždy som bola človekom zameraná sama na seba, niekdy osm nemala potrebu hovorit o sovjich pocitoch či myšlienkach.

Ale v živote sa musíš naučit pretvorit, trocha pretvarovat, inak to nejde.Potom budeš posobit ako odlud.

Hovor prv o každodenných veciach ktoré sa deju o kolo nás v živote v televizii.nemáš sa čoho bát.Ak neporeajvaíš svoj názor si myslia že ani ho nemáš,ja som teiž bola furd ticho nei preto že som názor nemala ale nemala som potrebu ju zverejnovat, vobec ma nezaujimialo čo si o mne mysla a ani netrápilo ,ale ked som ho povedala tak každý stichol nedrzačili.Musiš sa prejavit aby ti neskákali po hlave.