11 rocna sestra emo

jednoznacne to treba povedat rodicom...chapem,ze mas obavu z toho,ze sestra to bude brat ako zradu z tvojej strany ale uvedom si,ze snahou vyriesit problem tvojej sestry beries na svoje plecia privelku zodpovednost,ktora ti podla mna za 1.ani neprinalezi a za 2.neviem,podla mna asi tazko dokazes sama pomoct 11 rocnemu dievcatu,ktore sa zacalo poflakovat s chalanmi,fajci ale co je najhorsie sa rezalo,to by ma znepokojovalo najviac...evidentne ma dievca problem a tym,ze to budes doma tajit a podnikat nieco sama mozes urobit este viac zla...moj nazor

Karolinka fakt si dobre urobila a toho sa ja bojim najviac lebo som jej naj kamoska aj sestra a len mne vsetko hovori a bojim sa ze pridem o jej doveru a nepovie mi uz nic a bude robit este horsie. vobec nechapem preco toto zacala robit, vraj nemala kamaratov a ze ju nikto nechape

Z vlastnej skusenosti: brat bol vzorne dieta pred rodicmi, ja som vsak zistila, ze kresli grafity, oziera sa, fajci, kradne ....mal 14. Povedala som rodicom o kazdom jeho skutku, okamzite ako som nan prisla, prisla som o jeho doveru na 3 roky, kym trochu dospel. Dnes mame perfektny vztah a on mi pri kazdej prilezitosti nezabudne podakovat, ze som ho nenechala tak a nebola som ochotna ho kryt. Nebolo to lahke, byt tvrda na vlastneho brata, ale tym sa na vsetko prislo este v zarodku a nepokracovalo to horsim. Chcela som mu len dobre...musis to povedat rodicom.

prefackat a povedat rodicom.

Anita, ty máš koľko rokov? Neviem prečo chceš silou mocou byť sestre rodičom. Keby sa o decko nestarali a nezaujímali.. tak to chápem. Ale pokiaľ sú vaši normálny, tak to v prvom rade majú riešiť oni - pretože od toho tu rodičia sú. Ty si príliš neskúsená na to, aby si dokázala sestru vychovávať a nasmerovať správnym smerom. Čím dlhšie to pred rodičmi tajíš, tým horšie pre ňu. A nefandi si, sama jej ktovieako nepomôžeš, nie si na to dostatočne silná.

ja som jej ponukla ze bud s tym sama prestane alebo to budem riesit ked sa o 2 tyzdne vratim na slovensko ze s nou pojdem k psychologicke a rodicom nic nepoviem alebo budem nutena riesit to s rodicmi, ale fakt neviem ako teraz, bojim sa o nu

hodiť s ňou vážnu debatu, dohovoriť jej.. s porozumením sa s ňou porozprávať - bez výčitiek, kriku..

ak nepomôže znova sa s ňou porozprávať, ale s tým, že ak s tým neprestane dozvedia sa to jej rodičia - vysvetliť, že kvôli jej dobru..

a ak už ani toto nezaberie, tak to oznám rodičom - tí už snáď budú vedieť ako jej pomôcť - od zákazov, kontrolovania až po návštevu psychologičky..

co je vymyslene?

to je vymyslene....

bojim sa to povedat lebo stratim jej dôveru ale nieco vymysliet musim, o 2 tyzdne sa vraciam z anglicka a budme ju nejak kontrolovat alebo neviem...je mudra sikovna, nadherne hra na klavir a za chrbtom zo seba robi štetku elbo vraj ju ikto nechápe