ako povedať 10 ročnému že jeho dedko umiera?

Ja by som to nekomplikovala.
Malemu by som vysvetlila len to, co sa prave deje: dedo je chory, uziva lieky, je v nemocnici, treba mu pomoct v domacnosti, odviezt ho a pod.
Az ked zomrie, by som dietatu povedala, ze zomrel, ze to vyzera, ze spi, ale uz sa nezobudi, teraz ho uz nic neboli, je v nebi a pod. Na otazky by som odpovedala co najstrucnejsie a odvadzala by som pozornost. Filozofovanie o zomierani k tomuto veku - nie.
Na pohreb by som taketo dieta nebrala ale neskor na navstevu k hrobu, upratat ta, polozit kvietky, zapalit sviecku, ano.

tak ja by som dietatu povedala, ze dedko je velmi chory, slovo rakovina spominat netreba, aj tak nebude vediet, co to je. 10 rocne dieta nie je uz az take male, na pohreb by som ho potom vzala.

Ja mam 23 rokov,pred rokom mi zomrela babicka a ja som sa zrutila priamo na pohrebe,vobec to nie je hanba.

Urcite by som tak male dieta nebrala na pohreb.Treba mu vysvetlit,ze dedusko je chory a treba sa o neho starat a pekne sa k nemu spravat.A ked umrie povedat,ze dedusko je uz anjelom v nebi a ze ho strazi a dava na neho pozor.

Ked mi zomrela prva babka, mala som mozno 5 rokov. Vela si z toho nepamatam - mam na nu len hmliste spomienky, ale viem, ze ma lubila a aj ja ju (mali sme pekny vztah - taky ako moze mat malicka vnucka s babkou). Bola som vtedy v nemocnici, ked zomrela - vzali ma tam rodicia, lebo ma nemali kde nechat. Aspon tak sa mi to vybavuje v pamati... Nikto mi nic nevysvetloval, preco zrazu tu nie je, co sa stalo - ja som len vedela, ze je chora (mala rakovinu). Ale podstatne je, ze krasne spomienky zostali.
Ked mi zomrel prvy dedko, mala som 7 rokov... Tiez si na to nepamatam nejako extra - pamatam si iba, ze sme vsetci stali pri jeho truhle este v dome a dokonca (niekomu sa to moze zdat morbidne) sme si spravili pri jeho otvorenej truhle spolocnu fotografiu - ako sme tam spolu s nim.
Na pohreb druheho dedka (mala som 9 rokov) si vsak pamatam velmi dobre. Boli sme v jeho dome a ja som sa tam psychicky zrutila. Velmi som plakala, lubila som ho - bol to uzasny clovek. Myslite si o mne, co chcete, ale ked som sedela pri jeho truhle (truhla bola uprostred izby a okolo nej sedeli ludia, ktori sa modlili), tak som len bola opreta o mamku a nemohla som prestat plakat. Ale... Stala sa mi taka zvlastna vec. Ked som zavrela na par sekund oci a znovu ich otvorila, mala som pocit, ze... neviem ako to opisat, mozno to bude smiesne, ale tak som to citila proste... jeho duch alebo co ako keby sa posadil v truhle, zisiel z nej na zem, pozrel na mna a zrazu sa stratil. A tak sa mi to stalo niekolko krat v tej chvili. Na cintorin nas mamka uz nechcela pustit, lebo zeby sme to nezvladli. A som jej za to vdacna.
No a moja posledna babka zomrela asi pred 3 rokmi, takze to uz som znasala uplne v pohode (mala som 20 rokov cca). Takze to bolo ine, nez tie 3 pohreby, ked som bola mala.
Odvtedy mi zomrel aj krstny, ktoreho som velmi lubila. Ale ako vravim, uz som starsia, tak som to brala v pohode, aj ked som si kratko po jeho pohrebe (na ktory som ist nemohla, lebo som bola chora) poplakala trosku. Ale ako vravim, krasne spomienky zostali a to je dolezite.
Proste... mne nik nic nevysvetlil. A som tu. Hm... ja by som mu to mozno povedala tak ako hovori erika, ale len ak by sa ma na to priamo opytal. Kde je dedko, preco tu nie je a pod. A ak mu to takto vysvetlis a pojdes zapalit napr. sviecku na cintorin, lahsie to pochopi. Povedz mu, ze sa s nim moze kedykolvek rozpravat. Hoci ho nebude pocut, ale bude citit, ze je s nim a ze mu dedko bude pomahat z neba. A ze je stastny a nic ho neboli uz.

aj ja som matka,mam dve detičky, je to ťazke vysvetlit dieťatu,že niečo take príde,skus so synčekom, je to už rozumny chlapček, sa porozpravť, že tak ako sa narodi bábetko,lebo ho tu čaka mamička a otecko,tak aj ked je už niekto strary,a nevladze,tak musi odisť, do nebička,lebo ho tam čakaju. čaka ho tam ocko a mamka,lebo im je smutno,ak ste mali nejakeho psika,alebo macicku co vam zomrelo, tak že aj on ich tam čaka,potom treba vysvetliť, že ked taky clovek odide,už sa nevrati,lebo je mu tam krasne a je tam stastny a ked su dušicky, tak im zapalime svetielko,aby vedeli,že ich mame stale radi,a ked budeme aj my stari,aby nas tam cakali.... ja ťa chapem, je to ťažke,sama som prisla o otca, ked som mala 15,a ked sa mi opytaju moje deti kde je dedko, tak tymto sposobom im to vysvetlujem,a potom mala povie pod mami ideme sa pozriet na nebičko ci na nas pozera dedko, ale moj pripad je iny,moje deti ho nepoznali narozdiel od tvojho, vysvetli mu,potom ak to bude už važne,že dedko je chory ma bolesti, musi odist tam, kde som ti hovorila,aby ho nič nebolello... držim ti palce,potom odpiš ako si to zvladla.