Som prvák na vysokej. Škola sa ani poriadne nezačala a už vynechávam prednášky a zatial som sa nič ani neučil. Sa mi toho hromadí a ja sa neviem odhodlať. Vlastne mám možno vysokú na ktorú som vždy chcel ísť ale nijako ma to nenapĺňa nemám dôvod učiť sa. Proste tu len prežívam. Na interáte sa len flákam. Pozerám rôzne serialy ktoré ma bavia. A cítim sa byť smutný a ani neviem z čoho. Na nič sa poriadne neteším. Takéto pocity som zažíval aj na strednej lenže tam som dokázal mať jednotky aj bez učenia. Tu viem, že sa musím učiť ale jednoducho na to kašlem. Rozmýšlal som aj o ukončení štúdia lenže tým veľmi sklamem rodinu a aj sám seba. Aj učitelia na strednej mi odporúčali ísť na VŠ, považovali ma za talentovaného. A ja si neviem predstaviť, že by som chodil od pondelku do piatku do práce a robil tú istú vec stále. Nepreháňam ak poviem, že by ma to zabilo. Mal som brigády a monotónnu prácu nevydržím dlho robiť ak ma k tomu ešte aj nebaví. A nájsť prácu, ktorá by ma bavila bez VŠ považujem za nemožné. Viem, že si len robím takto problémy, že na všetko kašlem (nie len na školu ale asi aj na všetko ostatné) ale nemám chuť s tým nič robiť. Jediná vec, ktorú si vážim a drží ma ako tak nad vodou je priateľka. Lenže to nie je moc dobrá prespektíva do budúcnosti ani pre ňu mať takéhoto chalana. Nie som rozlietaný typ, že chodím len po zábavách, pijem atď. Práve naopak som slušný chalan na párty nechodievam, nepijem, vyjadrujem sa slušne.Proste chcem v živote niečo dosiahnuť, len moje pocity ma ničia...
Pocit nenaplnenia, asi si ničím život
mozno ti treba doplnit serotonin (podla mna mas depky)
Tak je pravda, že som zatial nemusel naozaj o nič tvrdo bojovať aby som to dostal. Všetko ku mne prišlo samo. Lenže aspoň som ako tak vedel čo chcem a podľa toho sa i správal. Teraz neviem čo chcem ale ani sa to nepokúšam nájsť, nejaký zmysel života, niečo čo by ma hnalo dopredu a snažil som sa to dosiahnuť. Vytratil sa zo mňa všetok elán do života. A ak by som odišiel z tejto školy na inú by som už zrejme nešiel. Veď táto škola sa mi páčí vo všetkom, vždy som chcel niečo také a teraz keď to mám na to kašlem. Mal som túžby do budúcna ale všetko je preč. Jednoducho sa len "veziem" životom a nechávam všetko plynúť okolo seba.
Vážne neviem ako by ste mi mohli poradiť, čo by som mal robiť. Určite mi poviete aby som si teda vytýčil nejaký ciel do budúcna, lenže nemám na to chuť, logicky viem, že musím, že robím teraz obrovskú hlúposť, lenže emocionálne nemám do ničoho chuť.
Čo by obnášalo navštíviť psychológa? O čom by sme sa tam bavili? Niečo ako z filmov, lahnem si na gauč a budeme spolu rozprávať? Vážne si to ani neviem predstaviť. A čo by som mu povedal? Som skôr introvert a cudziemu človeku by som určite nevedel všetko povedať. A keď niekoho nepoznám, ťažko od neho môžem prijať radu, keď vlastne neviem aký je. Tu je to anonymné, a vypočujem si názory viacero ľudí, mám čas popremýšlať čo vlastne píšete, ako to myslíte... Tam by to bolo asi iné
co sa to robi s ludmi, ze su taki nemastni neslani a nezazivni, ze nedokazu aspon trocha zabojovat? asi to nikdy nemuseli...vsetko dostali na tacke
ale ale chlapečku, len ty pekne vydrž, začiatky bývajú príšerné, ja som prvé tri mesiace myslela, že chodím do nesprávnej školy
musíš sa učiť už priebežne? mnohí riešime učenie iba cez skúškové, ale to samozrejme závisí od typu školy
keby si chcel pracovať, nemmáš nad čím premýšľať. lenže to nei je tvoj prípad, takže jedine škola- či už táto, alebo iná... vydrž aspoň do prvého skúškového..ak ťa to neprejde, tak choď na inú školu a na tejto nestrácaj čas
vies co nechces, vies co ta nebavi
CO by si teda chcel robit, nikde sa to neda vycitat, teda okrem toho ze by to nemalo byt nic monotonne a stereotypne
podla mna mas aj depresie - na to su lieky a sedenia u psychologa
mozno si mozes zatial dovolit nerobit nic a flakat sa, zrejme studium financuju rodicia, ludom ako ty zvykne pomoct aspon rok robit v zahranici a zarabat si komplet na seba a nebyt na nikoho odkazany, nemat ziadnu oporu, mamku ani ocka nablizku a proste makat - mozno by si prisiel na to co ta bavi, mozno by si sa s radostou vratil na skolu a mozno by si prisiel na to ze skola nie je to prave a ze je pre teba lepsie rovno robit
asi si este nevyzrety, hladas sa
