Ťažké ranné vstávanie

ja vstavam o 5,30 kazdy den okrem vikendov, a nemam cas byt znechutena, mam na to privela prace:) ale vstava sa mi velmi tazko. obycajne rovno vleziem do vane a tam sa pomaly preberiem, pod tecucou vodou. potom si šupnem kávu, ktorá zaberie len na tu chvilu, kym sa dopravim do prace. a na budenie mam nastavenu moju oblubenu hlboko pozitivnu melodiu - Wake up and LIVE

súhlasím s Omegom, keby si každý deň ráno vstával v tom istom čase, či chceš, či nechceš, tak tvoje telo si na to zvykne(teda mohlo by)... ja som tak fungovala na SŠ kedysi,... chodila som spávať aj o jednej v noci, ráno o piatej budíček a neskôr sa mi stávalo, že som sa zobudila už i sama pár minútiek pred budíkom....
skús deň naštartovať s väčším elánom, pomysli hneď ráno na to, na čo sa cez deň tešíš,... daj si budikovú melodiu nejakú tvoju obľubenú veselú pesničku
na niekoho niečo z toho zaberá, tak vyskúšaj (: hlavne nemysli tak negatívne hneď z rána, to pokazí celý deň (;

este som zabudla dodat, ze velmi vela krat sa mi stava, ze mi zvoni budik a ja ho vypnem a spim dalej, potom sa sama zobudim niekedy o 10tej a ani neviem o tom ze mi budik zvonil a vypla som ho. to ma fakt vie nastvat.

robim to aj tak, ze si nastavim budik o pol hodinu skor ako mam vstavat, aby som sa zobudila a mohla este lezat v posteli.. lenze takto dost casto z tej postele uz potom nevstanem, a zmeskam vsetko co sa da, len preto ze sa mi proste ani za nic nechce vstat a ist nieco robit co treba. pre mna by bola najvacsia vyhra, keby den zacinal az niekedy o 11tej.

ja teiz neznasam ranne vstavanie, niekedy ma to vie tak strasne znechutit, ze ani nejdem do skoly. proste sa mi nechce ani za svet vstat tak skoro rano, akokeby to bolo pod moju uroven alebo co.. nakoniec som nato aj doplatila, ze som nechodila do skoly pravidelne.. ked uz aj vstanem, tak to znechutenie ma prejde az po hodine, alebo dvoch, niekedy cely den, ked som vskole len myslim nato, ze ked pridem domov tak si lahnem do postele a budem tam spat. ale pritom vobec niesom unavena. dost mam s tymto problem cely zivot...

Ontario
ja som 58 rocna zena
s Tebou to potom nie je az take zle, ale ani tych prvych 10 minut by nemuselo byt zlych, keby si na sebe popracoval, vsetko je to naozaj iba v nasom mysleni

ta3,
ako vravím, jedine pomôže asi vydržať tých 10 minút negatívneho myslenia, lebo ono potom ako keby som dostal facku a je mi dobre.
A v tom, čo si písal(a) o tej myšlienke, že budme radi, že máme prácu, tak v tomto sme naladení na rovnakú vlnu. Častokrát si to aj ráno v duchu poviem, že som rád, že mám pre čo vstávať, že horšie by bolo, keby som nemal. Aj keď ideme do práce a vidím kolegov, ako hundrú, že sa im nechce a keď mi položia otázku, či sa mi chce, ja vždy odpoviem, že aj hej, lebo som rád, že mám robotu takú ako mám! Mám 22 rokov, pracujem rok a pol a ani raz som nepovedal, že sa mi nechce robiť, lebo ja som rád, že mám prácu a nie ani moc fyzicky náročnú.

Ontario,
bude to asi tym nadavanim, skus sa premoct a nenadavaj, ber to ako vec ktora sa musi a hotovo, ber to bez emocii, radsej sa skus tesit na nieco pekne co Ta v ten den caka, mozno to nebude velka vec stale, ale urcite malickost sa najde, na ktoru sa mozes tesit hned skoro rano, ono, pozitivne myslenie neberte ako otrepanu frazu, ono naozaj ma velky vplyv na cloveka, veci su take, ako ich berieme, ako sa ku nim postavime, ako si ich pripustime, pre niekoho dazd rano znamena zlu naladu na cely den, ale niekto, kto si pomysli, ved dazdik treba, aby sa zavlazili polia, luky atd, nebude dazdom mat pokazenych ani 5 min, iba my rozhodneme o tom ako sa budeme citit, ak nechame, aby nam skore vstavanie, ktoremu sa aj tak vyhnut nemozeme, pokazilo naladu hned od rana, ono sa tak naozaj stane, vsetko zalezi od nasho postoja, od nasich myslienok, tak sa proste nenechajme terorizovat vlastnymi negativnymi myslienkami cely den len za to, ze sme museli skoro rano vstat, ja by som odporucila po zazvoneni budika si radsej pomysliet: ake mam stastie, ze mam pracu, kolki by skoro rano radi vstavali do prace, ale nemusia, lebo nemaju pracu a tym sa veru tazko bez prace zije, alebo ake mam stastie, ze mozem rano vobec vstat, lebo su taki, ktori by radi vstali, ale nemozu, toto je pozitivne myslenie, ktore aj v negativnej situacii najde nieco pozitivne a ktore nam urcite nezoberie vietor z plachiet

ta3, s tými staršími ľuďmi máš pravdu! Môj otec nemá problém so vstávanim skoro ráno. Dokonca keď má voľno, tak vstáva o pol šiestej ráno bez budíka. A to v noci chodí jesť každú hodinu a pol. Ale to je už asi 'choroba'. Aj jeho mama (moja starká) vstáva každý deň skoro ráno. To len ja som taký spachtoš, čo rád vyspáva a keď mám 2x do týždňa vstať o piatej, tak som z toho mimo. Zazvoní budík, vstanem, pustím rádio, idem do kúpeľne umyť tvár a pred zrkadlom v duchu nadávam a nadávam a nadávam. Asi sa to nedá zmeniť, treba pretrpieť tých 10 hrozných minút 'depresii'

ta3- s tým budíkom máš pravdu, ja to tak robím stále .. celkovo neznášam vstávanie, hlavne na budík, trošku to človeka poteší počuť zrána :))