odpor k chalanom

Takže ako začať... Všetko sa to začalo úplnou náhodou približne pred rokom. Ozval sa mi ON na jednej sociálnej sieti, pretože ma spoznal v meste. Nevedela som, kto to je. Postupom času sa z nás stali skvelí kamaráti. Trávili sme spolu voľný čas, rozprávali sa o témach, ktoré som dovtedy v podstate s nikým iným nepreberala. Áno, trvalo to krátko, ale predsa to bolo veľmi intenzívne. Bol to naozaj pekný, rozumný, inteligentný chalan, úplne iný, ako ostatní... ale ťažko sa opisuje jeho osoba, len ja viem, aký bol... Zamilovala som sa do neho, aj on do mňa. Lenže bol v tom jeden veľký háčik...hmm...veľký... pre mňa áno. Mala som len 17 a on 23. Uvedomovala som si, že som pre neho len DECKO, že on má naviac, že to proste nebude fungovať, o si zaslúži lepšiu a nie nejakú nerozhodnú sedemnástku, ktorá nevie, čo očakávať od života... A stalo sa to, čo teraz nesmierne ľutujem a čo ma nesmierne trápi. Odišiel preč... do zahraničia... zo dňa na deň. Stále myslím na ten okamih, kedy som ho naposledy videla... Odchod bol nečakaný a veľmi bolestivý. Proste mi len napísal, že ide preč, že už to takto ďalej nemôže ísť... Odvtedy uplynulo už skoro 5 mesiacov a ja netuším, čo je s ním... Vôbec sa mi neozval, proste totálne nič... Vyčítam si to, aká som bola hlúpa... keby sa tak dal vrátiť čas... stále všade vidím len JEHO. Vraví sa, že klin sa klinom vybíja, lenže v mojom prípade to vôbec neplatí. Od tej doby mám ODPOR K CHALANOM. Proste strašne sa mi všetci zhnusili... Prečo? Pretože tohto som si zidealizovala... žiadny na neho nemá... hrozne mi chýba a ostatných priam neznášam. Neviem, čo mám robiť... už ma to takto ďalej nebaví... bez NEHO ...