ahojte,viem ze to mnohe mami prezivaju a preto by som si rada precitala niake komenty,alebo rady,dopredu velmi pekne dakujem,
mam dceru jedinacku,boli sme si velmi blizke,vsetko sme spolu preberali,vela sa rozpravali,ale teraz odisla na vysoku skolu a mne strasne chyba,neviem sa z toho dostat,darmosi hovorim ved musi studovat,ved jej to prajem aj slobodu a krasny studensky zivot,mam aj dobreho muza,ale mne je strasne,strasne za nou smutno,najhorsie je ze ani ona nechce moc komunikovat,lebo sa chce uz konecne od nas odputat a zit si trochu svoj zivot,ma nas rada,ale ale chce byt uz samostatna,ja ale neviem zit bez jej pritomnosti,viem,ze si mam najjt niake konicky venovat sa muzovi,zahrade atd...ale mne sa zrazu nic nechce,citim strasnu praznotu a slzy tecu dole prudom...
citim praznotu...dcera odisla studovat
ach dakujem dievcata,naozaj mi to pomohlo,uz s tym nechcem nikoho zatazovat,este ze takto sa da porozpravat,lebo uz by som aj spolupracovnikom isla na nervy aj kamaratkam aj rodine,vlastne ani to moc nehovorim,lebo chvilami sa tesim a chvilami pride smutok,ale jasne ved len studuje,ale dost daleko,takze ani nebude moct chodit casto domov,vlastne ani moc teraz nechce,ze sa potrebuje nadychat:)
verim jej,len ten dom je teraz taky prazny,pocujem ju,vidim jej veci,boze nech ten cas uteka aby som si zvykla a nasla zase nieco zmysluplnne
Ako dlho je dcera prec? Teraz ako zacal skolsky rok? Neplac dlho, lebo sa z toho zblaznis... Netreba na to mysliet cely den, treba ist von medzi ludi...
Vies Tedy,plac a smut kolko chces to je dovolene,ale nie v jej pritomnosti ani do telefonu.Vsetko raz preboli. Uvedom si,ze isla studovat,cize mozes byt len rada a vzdy sa ti vrati. A stale je nazive,neodisla ti navzdy tak ako mojej sesternici syn :-(
No preto si netreba robit deti :-) Ja to mam uz vopred premyslene a ak ich nebudem mat, zariadim si zivot inak, budem mat kopu zaujmov a v 50tke aspon nebudem fnukat... Na co mat deti ked aj tak odidu...
kpt,ved do teraz sme boli az do dnesneho dna stale v kontakte,dokonca aj moja mama mi povedala,aby som jej dala uz pokoj:)vzdy si nieco najdem ,aby som mohla brnknut,alebo napisat,takze uz sa neozvem az kym ona nenapise,ale bude to tazke,ale musim to urobit koli nej,aj som sa dnes na nu nahnevala ako sa to so mnou rozprava,ale potom mi zase napisala sms,ze sa ospravedlnuje,no je to tazke a este ked vojdem do jej izby,tak zbohom...kolko sme sa tam nasmiali,kolko veci prebrali a teraz nemam s kym,myslim take babske:)
ja40,boze ako sa to dobre cita,ani si neviete predsatvit ako mi to pomaha,ked viem ze aj druhe maminy zazivaju to iste,uz som si myslela ze som niaka vadna,lebo ona stale vravela,ze som na nu velmi naviazana,ale ved to je normalne si myslim,baby v dome a teraz sa nevie nabazit,tak teda 2-3 krat sa jej ozvat,dokonca aj fb mame,takze aj tam ju vidim a viem co asi robi s kym si pise,no musim si zvyknut,neda sa nic robit a hlavne nesmiem byt smutna ked snou volam,lebo to nema rada,ale je to strasne tazke,ved ja som chcela aby isla inde studovat,ale vobec som si to takto o sebe nemyslela,ze to budem takto tazko znasat,ved denne placem,hocikedy mam slzy v ociach,az sa sebe cudujem,naozaj:)
zavolaj jej co najskor. Urcite ma plno zazitkov, ktore ti chce povedat. Ale nebud v telefone smutna, tes sa s nou, povzbud ju. Potom jej zavolaj o tri dni a uvidis. Povedz jej, ze aj ked je daleko, tak pre nu vzdy budes mat cas a nech hocikedy zavola. Mozno sa ozve aj skor ako ty ;)
Mne ked odisiel syn,tak som mu volala kazdy den. Raz vybuchol a povedal: Mama prosim ta nechaj ma dychat!!!
A to mi sakra pomohlo. Uvedomila som sa a zamyslela nad tym,co to stvaram. Stvalo ho to,ze ho mam stale za maleho a zabudla som,ze vyrastol. Tak som mu ukazala,ze to tak nie je (hoci vnutri som trpela),ale co neurobime pre svoje dieta,ze ano? :-)
Volavala som mu 2 az 3 krat do tyzdna a je to tak dodnes. Boli casy,ked som mu volala iba raz do tyzdna a dal mi najavo,ze je to malo! Takze asi tak :-)
Tedy musis jej dat slobodu,je to doslova vtacik,ktory vyletel a potrebuje lietat. Nepristrihuj jej ich. Daj jej volnost len tak sa bude k tebe rada vracat :0-)
kpl,dakujem a aj ostatnym,takto som si to z jej strany nikdy nepredstavila a teraz naozaj viem si predsatvit co aj ona preziva,aj ona si chce dokazat,ze sa vie o seba postarat a vie byt samostatna,ze nemusim o vsetkom vediet atd...asi to chce len cas,ale dost ma trapi,ze sa az bojim jej zavolat,alebo napisat sms,ty si co myslis ako casto sa jej mam ozvat,alebo len cakat,kedy sa ona ozve,je to pre na nova vec v zivote,fakt sa neviem v tom zorientovat,inokedy plna rozumov davat rady inym,no teraz si neviem rady ja,dakujem:)
Ja ti napisem ako to vidime my dcery :)
Milujeme vas. Vas matky. A aj nas velmi boli, ze sme od vas daleko. Ale boli nas to aj preto, ze vieme ako vam chybame. Ze sa trapite a je vam za nami smutno. Nehovor svojej dcere ako velmi sa trapis. Povedz jej, ze ti chyba. Ale povedz jej to s usmevom, ze sa tesis, ked ju obijmes. Pretoze ak na nu zhodis svoj smutok a trapenia, bude sa velmi, velmi trapit aj ona. Porozpravaj sa s manzelom. Ale ak svoj smutok nezvladas, zajdi na jedno dve posedenia so psychologom. Najlepsie zenou. To su tiez zvacsa matky, ktorym deti niekde studuju. Pochopi, poradi, nasmeruje. Hm?
