Chlapec, akého by mi každa závidela

Príspevok v téme: Chlapec, akého by mi každa závidela
Nikoll123

Asi sa zrjme pýtate čo tu vlastne robím, ak mám takéhoto chlapca...Aj ja som si povedala: ,,bože čo to robím, mám úžastný 2 ročný vzťah, ktorá by mi každá závidela, a ja mám problém :(\" Hanbím sa, hanbím sa vysloviť to, že aj napriek tomu, že by priniesol pre mňa aj modré z neba, že by dal život za môj, povedať po 2 rokoch, že mi niečo chýba... Túto tému som pomenovala vlastne preto, lebo každé dievča mi hovorí: ,, Keby sa ten môj tak krásne správal ako ten tvoj\" alebo vety typu : ,,Kedy konečne aj ja stretnem takého normálneho chlapca aký je ten tvoj\" Ale dosť, nejde o fyzický vzhľad, ale o jeho charakter... Mám 18 rokov... Do vzťahu s ním som sa dala akosi náhle...Bolo to len z hlúpeho dievčenskeho vzdoru, pre iného chlapca :( Asi si pomyslíte aká som ja potvora, ale poviem Vám jedno: Nikdy som tohto chlapca nepodviedla. Po dvoch rokoch mi hovorí každú sekundu, že ma miluje. Kupuje mi rôzne darčeky, a to aj keď nemám vôbec sviatok...
Ale dosť toho. Prečo som tu a prečo teda píšem tu a teraz? Chýba mi sloboda...Ten môj je aj žiarlivý a ja mám pocit akoby ma ovládal...Bojím sa pozdraviť alebo porozprávať s nejakým chlapcom na ulici, lebo by z neho asi dušu vymlátil, hoc by sa na mňa iba pozeral, alebo by sa so mnou celý čas hádal. Iné hovoria: Čo by som dala za to, keby aj ten môj bol aspoň trošku žiarlivý.... Poviem Vám, nevládzem už...Páčili sa mi toľkí chlapci, toľko kamarátiek som už stratila... Som mladá 18 ročná baba, a ja si myslím, že mi mladosť uteká pomedzi prsty... :( Ja chcem proste žiť, ale on bude radšej doma, tak sa mu stále prispôsobím...Pýtam sa sama seba, ako som mohla toto dovoliť...Bola som sebavedomé dievča ale teraz sa cítim ako bezvýznamná dievčina, ktorá je zadaná, ktorá nechodí vonku a o ktorú nik nezakopne :´( Dokonca ani moje kamarátky sa mi už ani poriadne neozývajú...chýba sloboda, pocit nekontrolovateľnosti...Trpím, hoc by som mala byť šťastná..Popravde neviem čo k môjmu cítim..Neviem či ho ľúbim alebo to je zo zvyku...Počas dvoch rokoch chodenia, chce byť so mnou denno denne...Posledný rok sme spolu každý deň, možno dva dni sme sa z celého roka nevideli... Môže mi takto ,,prepínať\" z toho?
Prepáčte, že som sa takto rozpísala, len sa potrebujem niekomu vyrozprávať :(
HELP

Nikoll123

On ma jednoducho miluje... Ja mu nič vyčítať nechcem, proste som to dovolila aj sama, aby to takto bolo :/ Ja si bez neho takpovediac život neviem predstaviť... :/ Neviem kam by som sa pohla ďalej...
Ale jedno Vás uistiť môžem, nikdy by som ho nepodviedla, nikdy... Myslím, že dôvera vo vzťahu je na prvom mieste a nikdy by som takto vzťah zničila... Svedomie by ma asi trápilo tak veľmi, a nakoniec ho možno milujem viac ako si myslím... VeĎ Už len to, že si bez neho už svoj deň neviem predstaviť :/ Neviem naozaj...Akosi som sa na to naviazala aj ja...Taka rutina...

malan

Nikoll123: a teraz pokracovanie k inemu - fakt ti tuto situaciu nezavidim, ale vedz ze som na tom takmer rovnako ako ty. Spominala si tu, ze chces volnejsie dychat. Akoby si mi zobrala tie slova z ust, ja som tu s podobnym problemom uz skor zalozil temu, pretoze ja nieco podobne zazivam zo strany mojej priatelky. A viem ake je to neprijemne a ako to dusi a privadza do neuveritelnych stavov, takze sa absolutne viem do teba vcitit. Ja takto fungujem asi tri roky aj nieco a stratil som uz takmer vsetkych priatelov, ostava iba par najvernejsich plus spoluziaci. Bol som dost spolocensky typ ale teraz uz je to minulost. Plus vsetky konicky a zaujmy sli k vode. Takze z vlastnej skusenosti ti radim, urob s tym nieco, ak sa na to citis tak aj radikalne, lebo budes kruto lutovat. Ak citis ze je prekazkou, utekaj. Ale ak citis k nemu lasku a mas pocit, ze mu na tebe zalezi, ze ti bude minimalne chciet dat do co potrebujes, skus to riesit s nim, nemusis hned utekat. A z jeho reakcie zistis ako na tom si. Ja som, ako som uz spomenul bol v takom vezeni asi tri roky, a potom aj na zaklade rad z toho fora som jej povedal otvorene, a razne ze takto dalej nie som ochotny pokracovat. Pokial ona ma priestor, moznosti realizovat sa, chcem ich aj ja. A neverila by si, ale horko tazko, za cenu mnohych hadok sa to postupne meni k lepsiemu, uz som odvtedy bol zoparkrat niekde aj bez priatelky a postupne si zvyka. Ide to tazko ale zvyka si. Aj tak sice mam pocit, ze uz nikdy v zivote nedosiahnem urcite veci (karierneho a zaujmoveho charakteru), o ktorych snivam, ale tak treba prinasat aj obete. Nemoze byt teraz zrazu vsetko podla mojich predstav. Takze tolko moja skusenost.
Takze este raz, radim ti, dobre si premysli co urobis, a ak sa ukaze ze je naozaj sebecky a ze nemieni ti dat ani stipku priestoru, utekaj, lebo skoncis zle. Ak sa ale navzajom lubite a nieco skutocne vas spaja, tak mu to povedz takisto razne a priamo a najme uprimne. A skus mu to aj obsirne vysvetlit, ze ho nechces ukratit ani mu ublizit ale ze je to naozaj pre teba a mozno aj pre neho dobre. A najme skus ho co najmenej pritom kritizovat a pouzivat slovko TY na neho, ale skus viac opisovat, co ti vo vztahu chyba a co od vztahu ocakavas. Ale je to na tebe, na co sa citis, ja ti v kazdom pripade drzim palce...

malan

Nikoll123: ja ta v nijakom pripade neodsudzujem ze si vadna, ak sa obzries za nejakym a toto o rozbijani sa a flirtovani, to je len a len tvoja vec. Ale poviem ti pravdu, nezavidim ti. Mozem trochu rozvinut to, co som sa ta tu pytal uz skor. Ak ti skutocne vycita v zlych chvilach co pre teba robi, tak to nie je srdecna a nesebecka dobrota a rozmaznavanie ale take akoby "kupovanie" si toho druheho. Povedane z pohladu tvojho frajera: jednoducho sa pre nu aj roztrham, donesiem jej vsetko mozne, splnim jej aj nemozne, a tym vytvorim situaciu, ze sa nebude moct so mnou rozist, lebo sa bud bude bat ze o tuto starostlivost pride, alebo ma bude lutovat, ze si rozchod nezasluzim. Koniec citatu. Nepodozrievam tvojho priatela ze je vypocitavy, ale ked uz spominas ze ti to aj vycita, tak minimalne podvedome ide o takyto typ dobroty, ktory nema az tak vela spolocneho s laskou. Tym som ta nechcel odradit, ale chcel som pokial mozno uviest tu jeho, tebou ospevovanu dobrotu do skutocneho svetla. Ja ho mozno aj trochu chapem, mozno to robi aj preto, ze je nestastny z toho, ze si ta nasilu drzi, citi ze ty mas s vasim vztahom problem, a najme ak si sa s nim uz skor rozisla, mozno citi, ze ten vztah drzi uz len on. Ale musi si uvedomit, ze vztah je o DVOCH a teda ze si tvoju lasku vynutit nemoze.

Nikoll123

Ide vlastne len o to, aby som mu len stále nemusela vysvetľovať, kde som bola, čo robím, s kým si píšem, kde som s kým som... :(
A ísť von len s kamoškami...Ja viem možno si ho nezaslúžim, trápi ma to, keby ma to netrápilo tak tu ani nenapíšem...
Mám 18, od 16 som zadánam len chcem povedať, že som bola spoločenský typ a teraz je zo mňa len samotár..

Ja mu to nechcem vyčítať, veď mi dáva všetko na čo sa pozriem, mala by som byť spokojná...

Len chcem voľnejšie dýchať, ale on mi to neumožňuje...Bála som sa vliezť do takého to chomúta...
Veď poznám jeho rodinu, chodím tam, ja jednoducho nesmiem sa s ním rozísť a hotovo..Tým to u mňa asi končí :/

Nikoll123

Vidím, že sú tú rôzne názory... Adam, a ostatný... Myslím, že každá normálna baba aj vo vzťahu sa obzrie za pekným chlapcom... :/ Ja viem, mala by som uctievať len jeho, ja ho mám veľmi rada, len...
Život bez neho si už totiž ani neviem predstaviť... Predstavte si, že ste s ním stále denno denne...Proste bojíte sa tento stereotyp prerušiť lebo neviete čo Vás čaká ďalej :/ Tak povediac, občas žiarlím aj ja, ale je to naozaj len občas, nedáva mi na to dôvod... Len ten pocit keď by som sa s ním rozišla, si od neho odvyknúť...Je to ako NANúTENá DROGA...Ale mám ho rada, možno ho aj veľmi ľúbim neviem, tak povediac mám v hlave nejasno :(

A viete koľko šancí som mala na to aby som bola s iným? Veľa, a všetkých som odmietla, lebo viem čo pre mňa robí... Necítim sa ako nejaká podrazáčka, pretože som nikdy nič neurobila, žiaden cudzí bozk, proste možnosti som mala, keby som ho chcela podviesť, ale neurobila som to...
Taktiež som možno zabudla povedať, že asi po roku som sa s ním chcela rozísť...Zobral to strašne, robil mi scény, že všetko pre mňa robil, že sa zabije, že on takto nebude žiť... Akoby sa mi citovo vyhrážal a podarilo sa mu to..Bála som sa o neho...Nakoniec v ten istý deň som povedala, že s ním chcem byť, že nech nerobí hlúposti :( sme spolu už 2 roky a je to taký stereotyp vidieť sa stále..Denne sme spolu aj 5 hodín vkuse, myslím počas školy...On tiež pracuje, ale využije každú možnosť, len aby bol so mnou...

A s tými výčitkami? Tak áno, hádame sa, keď pôjdem von bez neho keď má nočné...Žiadala som ho aby mi veril, ešte aj som bola vonku s bratom... On mi nikdy neverí ide o to, a v živote som mu ani na to dôvod nedala, aby žiarlil :/

eliozondo

no asi by som ti teraz tak troska fakt zavidela lebo ja som sa rozisla s priatelom presne kvoli opacnemu problemu boli sme malo spolu a uz ma to fakt tak nebavilo a som sa snim rozysla.cez prazdniny som isla do zahranicia a vsetko som nejako tak olutovala som sa mu za vsetko ospravedlnila a len to bolo vsetko iba cez sms riesene. a mi povedal ,ze sa vyspal s nejakym dievcatom.on je teraz v zahranici ja uz som doma.ked si piseme tak uz cez net a aj tak to vzdy skonci hadkou ja mu to neviem odpustit:(((aj by som chcela a potom to skonci vzdy pri tom istom.aj by som to odpustila len uz sa bojim ja budem na neho cakat kym sa vrati a potom nas vztah bude zas o tom istom:(

malan

AdamKrt: tak samozrejme v tomto s tebou suhlasim, nechcel som az prilis natahovat predosly prispevok, ale je pravda, ze toto do vztahu nepatri, chciet flirtovat s inymi, rozbit sa a podobne. Presne toto som chcel napisat, ze v tomto pisatelka temy prehana a vzhladom na to by mala tento vztah opustit a uzivat si zivot, ak jej to naozaj chyba. Uplne by som bol na jej strane len v pripade, ze by jej chybali uplne normalne veci ako povedzme vyjst si von s kamaratkami, cas na svoje konicky a podobne.
A ano, teoreticky sa da hovorit o laske, ktorou ju dusi, ale ak by ju naozaj miloval, nedokazal by ju obmedzovat. To je fakt pravda, viem co hovorim.Ale pozor! Ten chalan mozno nevie, resp. si neuvedomuje co robi, nakolko zakladatelka temy sa mu mozno s tymto problemom nezverila a tym padom sa on sprava tak, ako povazuje za vhodne. V takom pripade je jednoznacne potrebne komunikovat, komunikovat a este raz komunikovat. Ak ma ona vyhrady, nech mu to uprimne povie. Podla jeho reakcie zisti, ci ide o lasku, alebo o sebectvo.
Na zaver este poviem, ze ja sa snazim priatelka poskytovat maximalnu volnost aka by v zdravom vztahu mala byt, teda ked potrebuje cas na kamaratky, na zaluby, nech ho ma. Ale uprimne poviem, ak by za mnou prislo dievca a povedala mi uprimne, ze chce volnost aby mohla sa niekedy rozbit, flirtovat s inymi chlapmi a popripade byt nahodne zbalena inymi, tak by som jej teda tu volnost dal, ale bezo mna. Ziaden clovek, okrem statnych organov, nema pravo obmedzovat druheho, ale na druhej strane nie je ani povinny znasat nieco proti svojej voli.

AdamKrt

jajka001_ Včera 19:48 - to je pravda. Ale ona by hned skoncila do narucia ineho, takze on uz ma asi nejake podozrenie a mozno preto je taky.

ewelinka Dnes 10:52 - presne tak. Niekto doma sedi rad, niekto obsediet nemoze nikde.

malan Dnes 13:32- ja neobhajujem jej priatela. Ale ona ma tiez svoje maslo na hlave. Ved staci si precitat jej prispevky a z toho vyplyva, ze ona by nedbala skocit do narucia ineho. Ze rada flirtuje s dalsimi muzmi a on ju vlastne svojou laskou dusi. Podla mna si toho chlapa nezasluzi. Mozno o 10-15 rokov si bude vlasy trhat, ked skonci s nejakym ozranom, co ju bude bit, narobi jej deti, kazdu suknu poobhana a miesto modreho z neba bude mat tak modre z bitky. Nakoniec takeho mozno bude aj milovat :)

malan

AdamKrt: to ze je clovek sebecky a chce vlastnit svojho partnera nie je branim vztahu naplno ale obycajnym prachprostym sebectvom. Je to podla mna dane tym, ze kazdy z nas berie vztahy inac, kazdy z nas od nich ocakava nieco ine. To neznamena ze ten chalan to robi vedome sebecky, ze vie, ze je sebecky a tesi sa z toho. Skor je to nevedome, jednoducho ma to v povahe a mysli si, ze je to okej. Ja sa stotoznujem s tym, co napisali baby tu podomnou, ty podla toho co som od teba cital aj v inych diskusiach, si zrejme z toho druheho brehu. Samozrejme neposudzujem ta, len si to myslim, ty sam najlepsie vies ako to je. Kdesi si pisal, ze ta priatelka v minulosti sklamala, mam pravdu? Vidno to na tom co pises, na tvojich nazoroch....
Fakt je, ze do vztahu musia nieco vlozit OBAJA a OBAJA sa v nom musia prisposobit. To, ze niekto je nesamostatny clovek, co si mysli, ze za jeho stastie su zodpovedni vylucne ludia okolo neho, a teda potrebuje byt stale s partnerom a mat ho priviazaneho na motuzku, to este neznamena ze tym padom cely vztah musi byt podla jeho gusta. A na druhej strane ak je iny clovek rozlietany po celom svete, mal by takisto vediet ako sa prisposobit tomu druhemu, ktory je skor utiahnuty. Hovorim, tento extrem, ktory pisatelka temy opisuje, je stastim len a len dotycneho chalana, nie jej.
A ak sa k majetnickemu spravaniu prida aj citove vydieranie, ako to tu pise mirka777, tak to urcite nie je zodpovedne, milujuce a naplnujuce budovanie vztahu. Kto citovo vydiera, nie je podla mna na tom psychicky dobre.Howgh