V hlave mi viria myslienky, skusim ich sformulovat do ako-tak suvislych viet: Zamyslam sa nad fenomenom, ktory okolo mna badam coraz castejsie a ktory sa tyka aj mna samotnej: mlade kocky, zeny, tridsiatnicky, sa dobrovolne rozhodnu pre zivot bez chlapa, bez rodiny, deti. Ja osobne som nikdy nebola nejaka hrrr do vztahov a dokonca nemam za sebou ani nic vaznejsie. Stale to bolo v rovine kavicky, telefonaty, chat, ale tam to aj skoncilo. Nemam pocit, ze by mi v zivote nieco chybalo, pretoze byt sama nie je to iste ako byt osamela. Deti som nikdy velmi nemala v laske, su sice zlate, praxovala som na ZS, vychadzala som s nimi dobre, ale doma by som ich mat nechcela, vnimam to ako prilis vazny zavazok, na ktory sa necitim a obavam sa, ze sa citit ani nebudem. Chlapov je okolo mna az prilis (nevyzeram prave zle, rada sa o seba primerane staram, bavi ma moda), niektori si daju povedat a staci im kamaratstvo (nie len take naoko, ale realne, hoci je to stale na hrane, najma pri chlapoch, s kt. pracujem), pri druhej skupine to musim riesit radikalnejsie a stanovit pravidla, co sa im nepaci, a tak som za namyslenu fiflenu, ktora caka na vysnivany ideal a ktora "namotava" chudakov okolo seba (a to som len prirodzene mila, neviem sa s ludim bavit arogantne). Myslim si, ze zena vydajom prichadza o mnoho vyhod. Rodina ju bude vzdy obmedzovat pri kariere, zalubach, cestovani ap. To vidim na sesterniciach, kamoskach, ktore sa vydali kratko po dvadsiatke, porodili plus-minus dve deti a vyzeraju minimalne na 35. Su unavene, vystresovane, casto nepochopene. Chlap, naopak, moze len ziskat: zazemie, starostlivost all inclusive, podporu. Chlapom okolo mna, ktori dovrsili 30 rokov, zacina "zasibavat" a silou-mocou si chcu zalozit rodinu, mat 3, 4 deti, nieco, ako prva kriza stredneho veku :). Lovia teda vo vodach mojich rovesnicok (cca 25 rokov), ktorych zmyslanie sa ale zvacsa ubera mojim smerom. Co si o tom myslite? Podotykam, ze nie som nijaky sebec, clovek bez srdca, ktory pozera len na seba a svoj prospech, co mozu potvrdit ludia okolo mna (vraj som az prilis obetava a prehnane mila, co mnohi nasledne zneuzivaju - a z toho je aj to namyslanie si muzskej populacie). Len mam pocit, ze nemusim byt konformnou clenkou tejto spolocnosti a za kazdu cenu (aj za cenu vlastneho dobreho pocitu zo zivota), slepo nasledovat konvencie... I am happy as I am - hoci mnohi mi to neuveria, ved "kazda zena chce mat deti a rodinu" :)...
stastna bez chlapa
Milá majka
Prečítaj si príspevok od bibi123. Napísala to veľmi výstižne. Osobne poznám takéto prípady ako si ty a ich zmýšlanie nedopadlo dobre. Tak ako už spomínala bibi123 kariéra sa dá spraviť aj do 30.
Ja osobne nemám pochopenie pre ľudí ktorý stavajú rodinu niekde nízko v rebríčku hodnôt.
majkaz-clovek zil od praveku v tlupach, mame to zakodovane v genoch, preto zivot single(ak si to clovek vyberie sam) je urcita forma deviacie. Teraz si este mlada, casom Ti poodpadavaju kamaratky, lebo budu mat vlastne deti, rodiny, starosti,... kedze budete mat svoje zaujmy, nebudete sa mat ani dovod stretavat(Ty nebudes chciet pocuvat o pokakanych plienkach, ich nebudu zaujimat Tvoje nazory typu-chcem cestovat,..)Cize sa Ti celkom realne stane, ze nebudes mat nikoho, s kym travit vikendy a budes sama. Poznala som vela holiek, ktore mali zmyslanie Tvojho typu(najviac ma zabil nazor typu-nechcem mat dieta, lebo si pokazim postavu), niekedy po 30tke sa to vo vsetkych zlomilo, len uz neboli volni muzi a niektore zostali fakt doslova "na ocot"zavistlive, zatrpknute..
Cestovat, spravit karieru,.. sa da aj do 30tky, potom by sa clovek mal venovat inym hodnotam...
Ja by som len tolko: kazdy dozrieva na manzelstvo a rodinu inokedy. Zalezi to od toho, co si si uz v zivote prezila a samozrejme od toho, kedy stretnes cloveka, od ktoreho sa nebudes chciet nikdy odtrhnut, ale stravit s nim cely zivot.
Je mnoho nestastnych manzelstiev a casto je zial jedno, ci boli uzavrete pred 20-kou, ci po 30-ke. Aj mladucki ludia mozu mat za sebou tolko skusenosti a byt natolko "zivotne zreli" :), ze dokazu vytvorit harmonicky vztah na cely zivot. A naopak, aj ludia daleko po 30-ke, mozu byt nezreli, bez schopnosti robit kompromisy a uzivat si aj vsedne stranky zivota.
Osobne nerozumiem ludom, ktori sa beru preto, ze dovrsili nejaky vek, pripadne ze su spolu dlho a rovnako aj tym, ktori sa do manzelstva vrhaju po par mesiacoch znamosti, ci len preto, ze spolu cakaju babo. Dalsou pocetnou skupinou su ludia, ktorych casto vidat aj tu na fore. Trapia sa kvoli partnerovi, vedia o jeho chybach, no ked maju riesit problem radikalne, zlahcuju ho a koncia v nestastnych manzelstvach. Do manzelstva treba podla mna spojit nielen tu emocionalnu ale aj racionalnu stranku a vtedy to moze vyjst. AK viem, ze priatel si vypisuje s byvalymi alebo ze ma psychicke problemy atd., na co sa trepat do manzelstva... a potom plnit smutne statistiky a brat nadej na pekne vztahy inym mladym ludom. Tebe drzim palce, aby si raz stretla muza, ktory bude Tvojou druhou polovicou a s ktorym budes mat krasnu rodinku (aj s vyletmi, cestovanim, karierou a detickami). Lebo sa to da, len musi prist spravny muz a spravny cas. Dovtedy si neprajne okolie nevsimaj, nic Ti takito ludia nedavaju, len oberaju o pozitivnu energiu.
maria1234
Ty si nadržaná,až Ti klitoris brní ako štrkáčovi chvost!!! Vtedy ste jedovate a hryzete!!!!!
ludoooo ty si debil s velkym D.si uplne zufaly lebo ta nicktora nechce vsak? ty zufalec jeden!!! si trapny aby si vedel, ja nenavidim takych ako si ty, je ich na pokeci tisicky.
Aj ja si myslim, ze clovek nemoze a nechce byt sam, bez lasky, bez toho, aby citil, ze niekomu na nom zalezi. A aj ti, co sa tvaria, ze su spokojni sami, nikdy neviete ako ich to vo vnutri zerie. Vo veku 25 rokov je to zmyslanie este v pohode, ale ak raz stretnes niekoho, kto ti obrati cely zivot naruby, tak uvidis, ze sama byt nemozes.
Máš ROBERTKA,či sa prstuješ,alebo aj tam je to tabu? Nehovor,že keď si umyvaš cikulu a prebehneš prstami po klitorise,že necítiš chvenie!
Potrebuješ poriadne vytrtkať,najlepšie by bolo,keby Ťa ale traja vzali doparady a prebehli riadne všetky dierky...hneď by si zmenila názor a ver že by si začala zháňať dobreho jebaka a sama by si ho chcela mať čím skôr doma!!!!!
Jajka, ja poznam viac takychto ludi, ale ak navonok vyzeraju spokojne, to este neznamena, ze su spokojni aj vo vnutri, velakrat si to sami iba nahovaraju, nechcu to priznat pred svetom a ani sami pred sebou co vsetko celozivotne osamelost so sebou prinasa, mam velmi dobru kamaratku, raz rozvedena, druhykrat bola vdova, vek okolo 60, po smrti druheho manzela si nazivala spokojne v kruhu svojej dcery, zata a vnucky, potom jej prisiel do cesty jeden muz, ktory o nu javil zaujem, ona bola so samotou vysporiadana a spokojna, uz vobec nepomyslala na vztah s dalsim muzom, nepotrebovala to, myslela si, ze je stastna aj bez muza, nastastie posluchla moje rady a ako ich vztah rastol, nemohli sme spolu hovorit bez toho, aby mi za novy vztah nepodakovala, odrazu zistila, ze si len myslela, ze bola spokojna a stastna, s tymto novym partnerom prezila nadherne chvile, kore ju naplnaju stastim este aj teraz uz len pri spomienkach na neho, pred 2 rokmi nahle zomrel, iste mnohe zeny su v manzelstve utrapene, ale zase na druhej strane maju deti, potom vnucata, ktore ich naplnaju spokonostou a stastim, ono aj v zlych manzelstvach urcite su chvile aj radostne, ktore vyvazia tie smutne a tazke, aspon sa nieco deje, ked je clovek sam, je to velky stereotyp, ktory slabsich jedincov psychicky ubija, iste urcite su aj take pripady - najzalostnejsie spomedzi vsetkych, ked zene nevyjde manzelstvo a deti sa na nu vykaslu, takze si ani vnucata nepozna a zomrie totalne opustena a s bolavou dusou, ze ju aj najblizsi opustili, su vseliake osudy, ale myslim, ze vseobecne plati, ze clovek ako spolocensky tvor toho druheho cloveka vedla seba potrebuje a teraz nemam na mysli iba naplnenie po sexualnej stranke, ale hlavne po citovej a tvrdim, ze ak nam nieco chyba, nemozeme byt celkom spokojni a stastni, je to moj nazor a nemusi byt pravdaze ten najspravnejsi
ale na starobu budes velmi osamela a budes potrebovat niekoho,ked uz nikto z rodiny zit nebude .rozmyslaj aj nad tym a umierat sama hadam nechces
je to na kazdom ako sa rozhodne.. nemyslim si ze jedno alebo druhe su zle alebo dobre.
