Ahojte neviem ako zacat, ale nieco ma trapi a neviem co.. spravam sa cudne .. vyhybam sa priatelom, hoci sa potrebujem s niekym porozpravat velmi ale nedokazem . nedokazem niekomu napisat ze ma nieco trapi hoci neviem preco.. Mam pocit ze nikomu namne nezalezi a tak nemam ten pocit aby som sa musela ozvat, nechcem ich otravovat so svojimi blbymi problemamy.... a ani nechcem sa teraz lutovat alebo co ale tak mi je lepsie ked omne nic nevedia a neviem preco .. Poradte mi cim to moze byt ? preco sa chcem trapit sama, snikym neporozpravat ked tí priatelia su tu aj tak premna ? prepacte ze pisem jak madar..
Chcem byt sama..
daj si pozor na to komu sa zveris, moze sa to otocit proti tebe ked to budes najmenej cakat, takze opatrne s tym
...vzdy je lepsie ked si to nejak vyriesis sama v sebe ako sa s tym s niekym radit...ale ak potrebujes sa vyrozpravat -nedus to v sebe-nie je to ZDRAVE...
ale nie je lepsie si myslis sa vyrozpravat? neulavi sa ti ?? pokial mas cloveka co mu veris ?? ........... pre mna to je tiez tak lepsie som si uvedomila.. nemusim nikomu nic vesat na nos ... hoci nikeedy mam strasnu chut sa vyrozpravat ale viem ze mi to nepomoze ..
Uplne ten istý problem ale ja to neberiem ako problém. Bud rada , že to v sebe dokážeš dusiť ! Ja som sa to naučila a žije sa mi fajn . Mnohí Ti povedia : potrebujes sa niekomu vyrozprávať, musíš ale ja Ti hovorím opak. No pokial to chceš, chceš niekomu povedať o svojich problemoch povec . Ale mne osobne sa s tým lepšie žije