Dobrý deň,
chcela by som poprosiť o radu, povzbudenie, možo niekoho s podobným problémom. Za moje problémy si môžem sama, sú možno odsúdeniahodné, ale prosím, kto chce na mňa útočiť.. nech radšej ani nečíta. Začala som si so ženatým chlapom. Pritom sama som vydatá. Mám dieťa. S manželom dobre nežijeme, od jeho nevery, v čase keď som bola tehotná. Vzťah udržiavame najmä kvôli malej a možno aj preto, že nik z nás nie je natoľko odvážny spraviť prvý krok. S tým ženatým sa poznáme cez dva roky. Rok sme občas skontaktovali, nič viac. Až po roku sme sa dali dokopy. Podmienky boli,že vieme, že každý má svoj život a doň si zasahovať nebudeme. Do toho som s tým šla. Avšak som sa zamilovala. On mal ešte dva "vzťahy" predtým. Je milý, pozorný, hovorí mi tie najkrajšie veci a tým som ja prešla cez hranicu danú na začiatku. Nesústredim sa v práci, všetko mi ide bokom. Muśim to ukončiť ale neviem ako. Ja som stratila hrdosť, sebavedomie mi padlo na nulu. Pritom som pekná baba, kariéru mám pred sebou, mám krasne dieťatko, skvelých rodičov a kamarátky. Nikomu som to samozrejme nevešela na nos. Pred mesiacom som sa dozvedela, že na jednej akcii balil inú ženu, čo mi samozrejme poprel, prosil ... skočila som mu na to, aj keď vnútorne ma to rozožiera. Schudla som počas tej doby 5 kil, co pri mojej váhe je moc! Vzdy som bola ja ta, ktora za nim sla, ked on mohol!! Inokedy to mozne nebolo. A obcas, teda poslednu dobu aj ked mohol, tak sa nesnazil o stretnutie. Teraz som mu napisala, ze uz takto nevladzem. Volal, pisal, nedvihla som. Sú to vsak len 2 dni a ja som ako zbity pes, akoby mi vytrhli kus srdca. Nebyt mojej malej tak neviem. Cely cas venujem jej ale myslou som pri nom! bojim sa ze to nezvládnem. Prosim poradte ako sa pozbierat, dat si zivot naporiadok, ak ma niekto podobnu skusenost. Bol to po manzelovi, druhy muz v mojom zivote, ktorého som milovala a s ktorým som nieco mala. Dakujem
