Trpim depresiou

Ajuša da sa mozno pri lahkych formach depresie. Ale moc tomu neverim. Ide o to, aby si ludia bez depresie konecne uvedomili, ze je to choroba! Choroba ako angina ci zapal pluc. Hlavne je poznanie, ze sa da liecit. Hm, zvladnut depresiu sebazaprenim, pracou, zamestnavajucimi cinnostami. Vsetko som vyskusala. Ale nefunguje to. Ved snad neexistuje clovek, ktory nechce byt stastny. Depresia trva tyzdne, mesiace, to nie je o jednom, dvoch blbych dnoch.

depresia nieje o tom ako zvladate ci nezvladate svoje problemy a aky tazky zivot mate...je to fyzicky stav ked vas mozog nefunguje ako ma a vy sa preto nemozete citit stastny ani keby ste co robili, to ako keby ste sa chceli dostat silou vole z chripky

Prečítala som si ten odporúčaný článok a verte - neverte niektoré symptómy sa prejavujú aj u mňa. Ale zaujala ma veta :
Depresia sa dá zvládnuť silou vôle, sebazaprením, prácou. Keď mám čierne dni, tak si poplačem, a fungujem ďalej, lebo viem ako slnko nbesvieti každý deň, tak ani my nemôžeme sa každý deň usmievať. Tiež sa trápim, či deťom / aj keď sú dospelí/ sa nič zlé nestane, ako ďalej budem existovať bez práce, pri zdravotných problémoch- či nemám rakovinu atď. Ale doposiaľ som to "ukočírovala", ráno vstanem z postele, so susedkou si dáme raňajky s kávou, potom idem variť, upratovať a nemám čas rozmýšľať či mám depku. Asi som mala veľké šťastie, keď som prežívala zlé obdobie, bola tu a stále teda je moja sestra, ktorá mi vždy pomohla. To je ten psychiater. Nedá sa tomu aj takto nejako čeliť?

sway...posledny prispevok...suhlasim...drzim aj ja palce :))

Osamela589 nejde o to ci mam pravdu alebo nie.Co tak vstat z tej postele a ist von?Par krat do nej zase padnes,ale neskor sa postavis uz navzdy:-)Teraz je to postel,neskor v zivote to budu ine tazsie ulohy.Netreba sa bat.A to ci budes v mladosti nestastna alebo nie,je len na tebe..Ono ta to poznaci,nech robis cokolvek :-)Aj keby si mala milujucu dokonalu rodinu a bola stale vonku s priatelmi.Ale je citit,ze chces zit,cize to 100% dokazes zmenit,vela stastia.

sway - možno máš pravdu. Teda určite ju máš.. Jedného dňa sa človek musí postaviť. Každé trápenie sa raz skončí, ale na môj vkus to trvá už pridlho. Nechcem premárniť svoju mladosť medzi štyrmi stenami v posteli a uplakaná. No sama neviem prísť nato ako to zmeniť.

Osamela589 zdielam tvoje pocity,ale je to len docasny stav.Tu silu mas,nepostavis sa teraz,postavis sa neskor..

Ajuša - nie som žiadna pubertiačka, ktorá by si nevážila čo má. Naopak snažím sa vážiť si každú jednu chvíľku najviac ako to ide - predsa nič nie je samozrejmé a je len na človeku či sa bude tešiť aj z maličkostí alebo naopak bude neustále pozerať len nato čo nemá. Ja sa snažím proti tomu bojovať, usmievať sa a žiť život nie ho len prežívať, ale je toho na mňa v poslednej dobe veľa. Asi nepoznáš pocit kedy veľmi chceš zmeniť svoj stav v akom si, ale aj tak nemáš síl ani na to aby si sa vôbec postavila z postele. Viem, že pozitívne myslenie robí divy a taktiež viem, že život budem mať taký aký si ho zariadim. Ale došli mi sily, kladú sa mi na ramená také bremená, že sa mi nedá znova postaviť na nohy aj keď si to veľmi želám, z celého srdca si prajem byť šťastná, ale mám pocit, že bez pomoci to už nedokážem....

a Juny - na email osamela589@centrum.sk - áno e-mail je vytvorený len na toto. nechcem tu dávať svoj originálny.

Ajuša, ano dnes je vela ludi na tom horsie ako Osamela589, ako ja, ci ty a zvladli to. Ale tieto slova len hovoria o tom, ze iba jednoducho nerozumies tomu, co je to depresia. To nie je o tom, ze si clovek nevazi co ma, alebo je pohodlny bojovat. Ja sama som tomu nerozumela, kym sa u mna neprejavila depresia. A ver, ze je to strasna choroba. Nie je to vymysel, nie je to IN, len sa o tom vdaka netu viac hovori. A ja zas hovorim chvalabohu. Zivot s neliecenou depresiou je velmi tazky. Nastastie dnes ludia vedia, ze sa da zvladnut aj ked s pomocou. Precitaj si a aj vsetci, co chcu vediet viac: www.psychiatria-casopis.sk

Osamela589... a ked uz ako sa ti mame ozvat? :)