Lost, veľmi rada by som mala oddych, ešte si ho však nemôžem dovoliť, ide mi o budúcnosť... Mám pocit, že strašne zlyhávam, neviem sa cez to preniesť, pretože viem, že to mohlo byť celé inak, mohla som to ovplyvniť :( Najradšej by som si ľahla do tmy a bola mimo reality, nič neriešila, nikto by sa odo mňa nič nežiadal .... Alebo keby som sa tak vyparila .... bez stopy ... Myslím, že skúsenosti z minulosti mi veľmi ubrali na psychickej sile, a teraz všetko znášam tak, ako znášam....
Ale ďakujem, verím, že bude lepšie, len kedy... Toto sa už tak dlhodobo na mňa zbieralo a ja už zrazu asi nevládzem ... Len tak si plachtím každým dňom, pričom nikomu ani nenapadne, že so mnou niečo je - veselá, vysmiata, aby sa kvôli mne nikto netrápil - , ale moje vnútro trpí...