nestastna zo 17rocneho syna

neviem ci Vam pomozem...mozem to len posudit z pozicie spoluziacky takeho chalana. Mam takeho, otec mu zomrel, zle sa ucil, stale karty, poker, sportka, bud nervy alebo vsetko v pazi... urcite je odmerany doma ale aspon medzi nami si mamu vzdy vazil. vzdy ju akoby tak branil... no k veci, to ze sa zle uci to nie je az tak podstatne. hlavne nech prejde niako. taki chalani zvycajne maju znamosti a pracu si uz niako najdu...tu skolu mu nevycitajte, on vie najlepsie co ma robit, ked uz tak mu jedine sem tam povedzte, nech len niako prejde, ved o nic nejde /mozno sa vam zda ze je to dolezite, ale nie je, zistila som to ked som z tej strednej vysla/. a teraz k tym vztahom. skusila by som doma spravit taku pohodovu, veselu atmosferu. skuste ho brat ako dospeleho, co ma vlastny zivot, zaluby, svet a respektovat to. alebo skuste si pustit niaku hudbu co ma rad ked bude pri vas. nevravim ako velky fanusik ale len tak podotknut ze celkom ujde...nic nesilit, proste zacat veci brat ako su. neriesit jeho veci, ked by chcel sam povie.
z vlastnej skusenosti mozem potvrdit, ze mu nerobi dobre, ked mu davate najavo starosti a vaznost situacie. aj ja som to neznasala, vedela som ze ma mama obavy, starosti, ze sa boji, ze to nie je lahke ale tym, ze to dala najavo akoby to vsetko zhorsila, akoby som tu tazobu zacala citit aj ja. neznasala som to doma potom, bola protivna, nervozna..

zrus mu jedlo a ciste oblecenie, ked ta nerespektuje.
daj mu zaracha, vezmi mu mobil, pc
pohroz mu ustavom
vysvetli mu ze teraz si sice uziva, ale s takym pristupom si dlho uzivat nebude, lebo z neho nic nebude a skonci na ulici
vezmi ho ku psychologicke