Ahojte chcela by som sa poradit alebo chcela by som pomoct .... mam taky problem ze mam neskutocny strat zo ZVRACANIA.... netusim ako je to mozne.. nemozem na zemi vidiet rozliatu vodu lebos i uz myslim ze niekdo vracal.. nemozem pocut ako niekdo vyleje vod na zem.. nemozem pocut ako niekdo vracia nedaj boze to vidiet ihned sa roztrasiem a snazim sa dostat z tade prec. keby pride nejaky clovek za mnou a opre sa o mna ze je mu zle a povracia sa tak by som ho bola mozno schopna aj zbit od strachu .... takisto je to so mnou ked je zle mne ... musim byt sama a chodim v izbe hore dole stale si hovorim ze nesmiem vracat lebo to neprezijem... strasne sa toho bojim newem co mma robit..... a ked je niekdo v moje blizkosti chory na crevnu chripku alebo nejaku inu chorobu spojenu z vracanim snazim sa robit vsetko preto aby som sa aj ja nenakazila niekedy sa spravam az ako Monk...... ale zacnem si namyslam a hned je mi zle hned mam hnacku a dostavam sa do zufalstva.... :(.. uz neviem co mam robit.. beriem antidepresiva ale momentalne je mamka chora ma hnacku .. a ja uz si newem ci namyslam alebo som to naozaj chitila.... som skutocne zufala.. :(
Strach zo zvarcania
Ja som z alkoholu vracala len dva krat za celu moju niekolko rocnu eru chlastaciek.... asi mam v sebe uz nejaky blok..... proste mi nebyva zle ked pijem.... ale bohuzial newem kedy mam dost ... a vtedy pridu narad prsty .. aj ked si to poriadne napamatam nastastie...
Tak ja som bola len raz pripitá a bolo mi zle a to mi stačilo ako poučenie.
no ja kvoli tomu ani nepijem, teda pijem len do tej miery, aby mi nebolo zle a aby som nevracala. Z alkoholu som teda ešte nevracala, viem si povedať kedy mám dosť.
uuuuf teraz som fakt prekvapena... ze je nas tu uz tolko.. a ze dokonca aj viacej a ze to ma aj nazov tato fobia...... a presne tak ked je mne zle tak presne len lezat a nic nejem pokial mi to neprejde... aj to si vacsinou namyslam ze mi je zle.... a naposledy netusim kedy som vracala.... jedine ked sa velmo opijem tak vtedy som schopna si sama strcit prsta do krku ... ale vtedy to niesom ja . :(
Tak sú také tety, čo si tam chodia rady posedieť a pokukať ako príbuzní plačú a zisťujú kto umrel a s kým bol v akom príbuzenskom vzťahu. Teda u nás sú také ....
no aj ja som si myslela, že som jediná, ale ako vidím nie...
to je namieste,však je to odporné a ukáž mi kto chodí rád na pohreby???
Ja som si myslela, že len ja mám takúto fóbiu a vidím, že sa nás tu zbiera viac :) čo ma teda neteší, ale aspoň viem, že nie som sama. Ja som naposledy vracala pred rokom pri črevnej chrípke, aj to len raz potom som to ubrzila a to som si radšej zapchala uši a zavrela oči :) asi som fakt chorá
čauko,pridávam sa do klubu neznášajúcich grcanie(hahahah) ale fakt,ja mám dve deti,sama som vr.naposledy v 8 rokoch a moje deti tiež ked boli mimi.neznášam to asi najviac zo všetkého to je strašné,a to som pracovala v Mš ako uč.ked tam dieťa grcalo,dostala som strach,ale nejako som sa premohla a odosobnila,prišlo mi ho staršne ľúto,že čo keby som ja bola v jeho koži... aj ja,úspešne som držala deťom hlavu, lavor a všetko,umývala,prezlikala,najhoršie je na tom viete čo? žE NEVIETE KEDY to príde,je to šok!!!potom sa už len usilujete o liečbu a ide to k lepšiemu,najhoršie sú prebdené noci a to ked nemáte partnera,ktorý by sa s vami podelil o to utrpenie.ale deti to je ešte nič fakt najhoršie je ožratý hnusný chlap,vtedy zdaleka zdrhám,aby sa na mna nezvalil,alebo nenavbúral,v autobuse sa modlím za iných.niekto to má v paži.ja som to získala v detstve,lebo moj brat spal na poschod.posteli a bol fajn,ale hocikedy sa prejedol.a potom v noci...ako decko som sa otočila na bok a spala som ,ale vekom mi to začalo vadiť,bežala som v noci k našim,aby ma zachránili,ale musela som byť tam! odvtedy mi to išlo na nervy,že čo zas pojedol a či bude klud???je to fobia,dajme sa liečiť...ani nemôžem byť bulimička hahaha,lebo by som to nemohla robiť,pá.
pridávam sa do klubbu, sice niesom na tom až tak, že ked vidim alebo počujem liat vodu, tak mi je zle. Mne vadi len konkretne vracanie, ked to vidim v telke, nemožem sa na to pozerat, alebo tak isto, ked niekto pri mne vracia, fuj, tak to neznesiem. A takisto ked je mne zle, tak len bez pohnutia ležím a čakám kedy to prejde. nikto sa ma nemože tiež ani dotknut, najradšej som vtedy sama. A ked počujem o nejakej črevnej chripke, no koniec.. pre istotu v takých pripadoch ani nejem, aby nebolo čo vyzvracat.
Tiež sa bojim toho až jedneho dna pridu grckajuce deti..
A byt bulimičkou, no tak to by asi pre mna nebolo..
