Bola som hlupa a myslela som si, ze mat 22 a stale byt pannou je strasne. Tak ked som sa odstahovala do cudzej krajiny a tam som si nasla pracu. A bol tam chalan, ktory sa mi pacil. Raz po jednej party sme skoncili u neho na izbe- ja som sa tvarila, ze som to uz predtym robila... myslim, ze vdaka alkoholu to ani moc nebolelo a horsie je, ze si to prilis nepamatam. Tento romanik trval nieco cez polroka, ja som sa medzicasom ako spravna sliepka donho zalubila, hoci som to v samej sebe (a aj navonok) popierala, ale vedela som, ze prenho budem len jedna z mnohych. Bolo to hlupe a teraz sa preto nenavidim, ze aka som bola sprosta, ze som sa tvarila ze je to ok a pritom nebolo. Uz som s nim neni v kontakte ale toto rozhodnutie lutujem, mam pocit, ze si nezasluzim dobreho chalana, nechce sa mi verit, ze by ma niekto mohol lubit. Nechcem si najst nikoho, lebo sama sebou pohrdam, ze som darovala svoj prvy sex osobe, ktora si to nezasluzila a urcite si na mna ani len nespomenie. Uz som nastastie neni do neho zalubena, to je uz prec, ale ostalo znechutenie nad samou seba:/ Neviem ako sa s tym mam vysporiadat. Je tu niekto s podobnym pribehom?
Tak mi treba
modrooka
modrooka
Neviem, preco si taka zla. Nie som naivna a ani sa nejdem zabijat, len sa s tym neviem vysporiadat. Ta bavi byt odporna k ludom, ktorych ani nepoznas?
mataBB
moc to prezivas...nvidim na tom nic zle..tak ste sa spolu vysplai a teraz nie ste spolu...alebo si cakala ze sa vezmete? sa zobud dievca a nebud naivna...ja som sice mala prvy sex s chalanom, s ktorym som bola dva roky, ale aj napriek tomu to lutujem,,,,aco teraz? zabijem sa?
