Som protivna, ublizujem svojim spravanim svojim blizkym

hmmmm, ja to tiez niekedy prezivam, ale kedze nechcem ublizovat svojim najblizsim, tak som radcej ticho alebo proste odidem z dosahu tej osoby, lebo tiez niekedy reagujem prehnane.
alebo proste poviem, ze nehovor radcej na mna, mam zly den, dotycny sa citi sice urazeny, ale vie, ze mi ma dat proste pokoj

precitaj si knihu Miluj svoj zivot od Louise Hay,mozno pomoze.

Obnovujem svoju temu. Je to naozaj dnom co dnom horsie (z mojej strany). Zareagujem na posledny prispevok - ano, mam problem z nedavnej minulosti. Uz bude tomu rok a zradu (a toto zrada bola) neodpustim! O to viac ma to boli, ze sa jedna o moju najblizsíu rodinu..

Nemáš so svojimi blízkymi nevyriešený nejaký problém z minulosti, z detstva? Nezranili Ťa niekedy svojím správaním a Ty si im to doteraz neodpustila?

ona nepisala ze sa jedna konkretne len o uzkost ale ze to ta zmes stavov tu uzkost tiez zahrna
ano vyzera to skor na tie hormalne priciny
ja som to mala pri uzivani jednej hak

beries nejaku hormonalnu antikoncepciu?

Nie,to co ona opisuje nie je uzkost.

Symptomy uzkosti:mierne až ochromujúce pocity úzkosti,alebo skor panika v beznych situaciach,potenie,zrychleny tep,svalove krce,busenie srdca,zrychlene dychanie,tlak na hrudi,zavrat,pocit,ze zomieras,alebo sa stane nieco strasne,pocit na odpadnutie.

To,co opisujete,nie je uzkost.Ja som v poslednej dobe taktiez dost precitlivena,myslim si,ze to suvisi zo zmenami v zenskom organizme a s hormonmi.

laurina...to je uzkost??? bo ja si neviem vyspetlit preco posledne obdobie toto...ze preco som neskutocne citliva, rozplacem sa pre somarinku a uz necem, necem aby to videl priatel lebo uz citim ze i jemu samemu je z toho zle, alebo uz z pohladu na moju uplakanu tvar...neviem velmi ma to trapi...ako to riesis ty...inac s tymi hormonmi mozes mat pravdu...bo tak som spozorovala...ze vecsinou tyzden pred kramami to zacne naberat grady...

A neskusala si sa viac ovladat?Ja som mavala tiez take stavy,ale uz sa jednoducho len nadychnem a predychavam.Nehadam sa uz s nikym,ani doma,ani v praci,ani inde.

Tak taketo stavy mavam aj castejsie do mesiaca, hlavne ked si spatne rekapitujujem, co bolo. Ale najhorsie na celom je, ze sa potom clovek chyti a do krvi pohada, povie veci, co by povedat nechcel a je opat peklo na svete. Ja si to uvedomujem, no mam tolko hrdosti v sebe, ze nedokazem povedat prepac (velmi tazko). Sama sebe si v duchu potom vycitam svoje spravanie, mrzi ma to, ale neviem to dat najavo - radsej budem hrat "kamennu tvaricku". Neviem, co sa to so mnou deje. Uz som rozmyslala, ci nepojde o nejaku oneskorenu pubertu, ale to asi (alebo skor dufam), ze nie.