Mam 18 rokov, fajn rodinu,dvojrocny vztah,ktory by mi vsetci zavideli no i napriek tomu som nestastna...Tak kde je ten hacik?
Je tomu uz 2 roky, co to takto trva... Mam vztah, ktory mi zavidia vsetci naookolo... Avsak v mojej mysli neustale bdie len jediny chlapec...Mal by to byt ten s ktorym chodim, ano viem, ale bohuzial nie je to tak... Postupom casu si den co den uvedomujem, ze to nie je realne...Je to vlastne moj byvaly...A do vztahu som sa zahnala len pre neho aby ziarlil...Typicky hlupy 16 rocny hlupy rozum mladej pubertiacky, ktora nevedela co so sebou... Den plynul po dni a ja som vedela, ze som na neho este nezabudla... Zacala som si uvedomovat ako velmi mi chyba slobodam to blaznenie s kamoskami...Od vsetkeho som si pripadala ako izolovana...Bola som stale s tym mojim, s ktorym chodim, kazdy den... A ako to vyzera dnes? Po dvoch rokoch?
Neustale myslim na byvaleho, ked vstavam rano, vstavam s pocitom, ze sa mi zasa o nom snivalo, ale bol to len sen :( A ked pridu prazdniny vidim ho este viac...A to ma privadza az k zufalstvu...Je vlastne mnou este neokuseny... vyhybala som sa mu, robila vsetko preto aby som na neho zabudla, ale uz nevladzem...Vzdy ked sa ku mne ozve, som v tom opat :( jedine co ma dokaze od neho rozptylit je ucenie...Avsak ucit sa stale nemozem...Nevladzem tolko kazdy den rozmyslat na neho, nevladzem neustale mu kontrolovat profil...Ale co je este horsie je myslienie na to ze mozem ublizit terajsiemu...Velmi ma miluje, lubi ma...A ja sa nechcem prizerat ako mu stale opakujem ze ho milujem...Poznam jeho rodinu, poznam celeho jeho, poznam kazdy kutik jeho duse... No boli ma pomyslenie na to, aby som ho nechala a tak len tisko trpim....:( Je to nespravodlive, hlavne pre neho... Bojim sa...Bojim sa urobit nejaky krok, ale nic nerobenie s tym ma uz privadza ku sialenstvu..Nie je normalne aby cely bozi den som myslela na neho...Nie je normalne aby kazdy den sa mi snivalo o nom...Obraciam sa preto na Vas...Co robit? Len cakat ako doteraz? Bojim sa urobit nejaky krok...Clovek je tak trochu sebecky, preto sa bojim ze ak sa s mojim rozidem budem lutovat a vtedy zistim ze som lubila len jeho a to s tamtym bolo iba chvilkove zalubenie...Sama neviem co presne chcem...:( To je moja najhorsia vlastnost nerozhodnost...:( A tu to vsetko dospelo...:( Prosim o pomoc lebo ja uz naozaj nevladzem... :`(
Privadza ma k sialenstvu
Poznam ho uz od skolky...Je to taky introvert... On by mozno aj nieco riesil, ale s mojim chlapcom je kamarat a on nie je konfliktny typ...Je taky introvert co sa tyka vztahov, pre mna je zahadou :( Neviem Vam ani povedat, koho z tych dvoch lubim...Proste to neviem :( Chcem to vediet, ale neviem ako to zistit...Ak poradite pauzu tak v mojom pripade to nie mozne lebo pre nho pauza je ako koniec...:( Neviem co robit..
ahoj,
si vo veku, ked si clovek prechadza vselijakymi vztahmi a tie v nom zanechavaju vela emocii. Ja mam 22 a ked sa spätne pozeram, pytam sa kam ubehli tie roky, ved nedavno som mala 18 a lutujem dni a tyzdne, kedy som radsej viac nemyslela na to, co chcem v zivote robit, studovat, prist na to co ma bavi a hlavne spoznat sama seba a zlepsovat svoje vlastnosti. Ked som mala 17-18 a bola som na smrt zamilovana a zle to skoncilo priviedlo ma to na slepe ulicky, ktore mi len zobrali zo zivota. Clovek vidi svet vzdy inak zo svojho pohladu, casu a miesta, ale skus nad tymto porozmyslat, tvoj sucasny partner je niekto, kto ta doplna, zlepsi ti den, nie je zdrave na niekoho tak velmi mysliet, nie tak, aby to branilo v rozvoji Tvojej osobnosti. (este chyba co som urobila v 18tich - moj zivot sa riadil podla zivota mojho frajera) dost dlho mi trvalo prist na to kto som, a kto si Ty? Co Ta bavi? Cim chces byt? Co rada robis s kamoskami? Vsetkeho s mierou, aj lasky k frajerom. :) M
plačom nič nevyriešiš,treba sa rozhodnúť nemusí to byť ale okamžite,času je dosť tak si to porovnávaj a zamysli sa nad tým,tento ťa ľúbi aj ten druhý ťa ľúbi?a ty čo cítiš len také vzplanutie,spomienky,alebo túžba na chvíľu a potom zasa chceš ostať s týmto?nemáš k nemu žiadne záväzky...,ktorého s tých dvoch ľúbiš ty?nie čo budeš alebo nebudeš ľutovať,ale čo chceš ty,určite je to nespravodlivé voči druhému,ale nemôžeš s niekym ostať z ľútosti.
Neustale preto len placem...A ja uz proste nevladzem...:( Niekedy si myslim, ze by bolo fajn zomriet a netrapit sa vobec nad touto dilemou...
