Ťažko sa mi tento príspevok píše pretože sám neviem čo mi je. Mám 17 rokov a som chalan.
Nebaví ma každé ráno vstávať, ísť do školy, späť domov zas do tých priestorov z ktorých mám zlú náladu už len keď si na ne spomeniem.
Ja som sem pár krát už písal.
2009: www.zdravie.sk
2010: www.zdravie.sk
Kamarátov z môjho rodného mesta už nemám, mám už iba dvoch z Bratislavy ktorá je vzdialená 100km čo nie je vhodná vzdialenosť na každo-týždenné chodenie von.
Takmer dennodenne večer čo večer rozmýšľam. Veľa rozmýšľam.
Prečo nemám priateľov, prečo také (prepáčte za výraz) sku****é detstvo, prečo to všetko, prečo toto všetko. Priateľku som nikdy nemal, nemal som doteraz ani kamarátky a nie ešte priateľku.
Deň čo deň som stále doma a v škole. Nikam nechodím, nemám s kým, nemám prečo.
Teraz to je tak, že v škole ešte sa dokážem smiať ale keď prídem domov, všetka nálada opadne.
Aby som nedával najavo svoje pocity :/ . Je mi nanič, najradšej by som dakde ušiel a začal všetko odznova ale to nemôžem a ani sa to nedá.
Jeden z kamarátov z BA je môj najlepší kamarát a aj keď som sa s ním o tomto rozprával,
pomohlo mi to možno na pár týždňov. Zase sa sám seba pýtam
tie isté otázky, stále oničom nálada.
Toto ma trápi už asi tretí rok – takéto nálady.
Ako som písal aj v tých príspevkoch v iných rokoch,
mal som aj myšlienky na samovraždu ale to by som nedokázal spraviť
nie len sebe ale aj rodine nie.
Nikdy som nebol u žiadneho odborníka,
možno preto, lebo ja o svojich problémoch z očí do očí
rozprávať neviem a k tomu nie ešte „cudziemu človeku“.
Vlastne ja ani neviem na čo vám to píšem :/
Proste sa potrebujem vyrozprávať ja neviem ... som zmätený ... .. .
