Svet bez ruzovych okuliarov, kolkym ludom este skutocne verite?

To je asi ako s priatelstvom. Kamaratov je mnoho, skutocnych priatelov len malinko. A prave len tym sa mozeme naozaj otvorit a oni nam - bez falose, pretvarky.
Myslim, ze vacsina to tak mame, ze doverujeme blizkej rodine, partnerovi a par priatelom. Taky je svet. Preto si ich treba vazit. :)

Verím len mojim rodičom. Nikto ďalší sa zatiaľ nenašiel taký, ktorému by som dôverovala a myslím, že sa dlho taký ani nenájde. Lebo keď vidím našu triedu, tak mi je dosť že zle. Všetci sa tvária ako najlepšie kamošky a poza chrbát sa ohovárajú =)

Ako sa správať? Ja sa správam tak, že sa s nimi snažím čo najmenej komunikovať. Mám v triede asi 2-3 ľudí, s ktorými sa dá normálne porozprávať, ale ani im sa nejak neotváram. S ostatnými hrám ich hru. A ako mi je dobre =))