moj zivot je cely uplne na hovno.uz som sem par krat pisala, ale teraz to tu dam vsetko.sype sa to na mna z kazdej strany a ja som stale slabsia a slabsia.odmalicka je to strasne.otca nemam, matka zacala chlastat ked som sa narodila, nechala ma starym rodicom.odkedy si pamatam nic ine som doma nepocula len aby som nebola ako moja mater,kym ine sa malovali, chodili von,co bolo normalne predsa,ja som nic nemohla,ani poobede ku kamaratke,len aby si ludia naaaahodou nieco nemysleli ze budem ako moja mater.ked som sa opalila babka ma drhla vo vani do krvi, len aby som nebola tmava, aby si ludia nemysleli ze moj otec bol cigan!!tmava farba na vlasy?ked som si ju dala, kazdy jeden den som to pocuvala, ze vyzeram ako strasidlo, pritom mne to pristane, mam bledsiu plet, vsetky kamaratky mi povedali, ze je velmi pekna na mne.Mam 25 a este to neskoncilo, kedykolvek pridem k babke na navstevu, stale to iste, len aby som nebola ako mater, uz 20rokov v kuse, uz mam toho dost!!babka je protivna, strasne, niekedy je dobra, ale vacsinou ryje a len co sa ohradim, nepocuva ma,zakryva si usi,provokuje, nemam sa ako branit,uz tam ani nechcem chodit,lebo idem z koze vyletiet,cim viac sa mi snazi riadit zivot tym viac sa mi hnusi, ked sa rozculim, povie, ze beriem drogy, to nie je normalne cloveku toto robit!Nepoznam ziadnu babku co je taka protiva hnusna,cim viac toto robi,tym viac mam chut robit napriek, just ist do solarka a dat si ciernociernu a ozrat sa a byt to rana prec a nech sa to dozvie nech aj praskne, uz to nevydrzim!!!ako mi moze niekto tak dosrat zivot, povedzte, zazili ste toto niekedy?? mam uzkosti, panicke ataky, normalne vo mne vypestovala socialnu fobiu z ludi, cele roky som pocula len aby ludia nepovedali, je mi na vracanie, ani sa nemam komu vyrozpravat, toto ani moje kamaratky nevedia a to je len zlomok...
Moja rodina ma znicila, neviem ako dlho to vydrzim...
napr. nabuduce ked sa ta opyta ci berie drogy povedz jasne baby, pervitin, kokain - das si? zozeniem ti? :) uvidis ako jej padne sanka a nebude vediet co povedat. neobhajuj sa pri takychto nezmyselnych obvineniach.
ona zjavne hlada zamienky a podpichuje...ty ale miesto vytacania sa, co ti nepomoze, kedze s nou chces komunikovat, si musis najst sposob ako taketo reci spacifikovat...vidis ze tak ako to robis to nejde, tym ze prilis emotivne reagujes - je to aj tym ze si vnutorne neista - mozno aj tym ze s nou chces byt zadobre a mrzi ta ze takto komunikujete - neboj sa ju trochu - slusne - vtipne - sprdnut, tak aby sa neurazila ..aj ked pri urcitych ludoch to nejde, aj taki su. drzim ti palce, aby ste nasli cestu ako komunikovat. ty ju poznas najlepsie, premysli si, co by na nu zabralo.
a skus nebrat tie narazky osobne aj ked osobne myslene su - su to len jej nazory a jej nazory nemaju vplyv na teba ani tvoj zivot. normalne jej povedz co si myslis a nehadaj sa, nereaguj emotivne, nezvysuj hlas, ostan kludna a povedz si svoje.
aha,,a nakoniec ked sa vynervacila a vyrozpravala, zapla telku a zacala sa chovat ako keby sa nic nestalo!!! To uz bolo vela aj na mna.Odisla som.Ked niekto prijde do izby, pretvaruje sa, aka je ona dobra.Ked odide, uz to nie je pravda.
Ahojky, dakujem vam za rady.Dnes som bola babinu pozriet.Prisla som tam dobre naladena, kym... kym nepovedala, ze ci mam na cele vriedok.Zdanlivo zanedbatelna vec, na to som sa ja, dodavam ze normalnym tonom hlasu a uplne normalne ohradila, ze asi mam, a ved co, kazdy ma z casu na cas.Presne takto som to povedala.A ona uz zacala, ze ci neberiem drogy ked som taka nervozna?!? Pritom ona je nervozna, ja nie?? A ked aj niekedy som, co ja nie som clovek ako kazdy iny?? Nemozem mat zly den v praci, financne problemy, alebo ine a byt nervozna, nemam pravo? Lebo hned drogujem? No povedzte, je normalna? Preslo som to s ladovym kludom kym mi nezacala vycitat, ze to ja som mojho, podrzte sa 30rocneho priatela zviedla do Anglicka a on preto prisiel o dobru pracu doma na SK!!! Chapete to?? Mal tam 3nasobne vyssi plat, keby sme tam nesli, nikdy by tu tolko nenasetril, kolko mame teraz a ona na mna ide takto?? Co som komu urobila? Rozhodla som sa, ze tam 2tyzdne nepojdem.Najhorsie je, ze je pred Vianocami.Ale toto sa fakt neda.Aj som jej povedala normalne, ze ak bude v tomto pokracovat, tak budem chodit coraz menej az kym neprestanem uplne, ak neskonci.Najprv sa rozplakala, ze ju obvinujem z toho, ze uzkosti mam z vychovy, co je pravda! Potom zacala na mna vrieskat.Ja uz naozaj nemozem...
Ewicka,
Bella to napisala velmi krasne a spravne, ja len dodam, ze klucom k rieseniu Tvojej nelahkej situacie je prave jej posledna veta. Odpustit obidvom nebude lahke, ked mas pocit, ze Ti zbabrali zivot, ale skus sa zamysliet preco Tvoja mama pila, asi bola nestastna, to ju neospravedlnuje, ale je to aspon nejjaka polahcujuca okolnost a stara mama sa tak spravala preto, lebo Ta ma rada, bala sa o Tvoju buducnost, hrozila sa myslienky, ze dopadnes ako Tvoja mama. Ak sa nevysporiadas s minulostou a neurobis za nou ciaru, nepohnes sa dopredu a s minulostou sa vysporiadas iba vtedy, ked mame aj starej mame odpustis, podla mna toto je cesta po ktorej sa da vykracat von z Tvojej smutnej a tazkej situacie, drzim palce
Ewicka,
nečudujem sa, že Ťa Tvoje detstvo a dospievanie v takýchto podmienkach poznačilo. Už v útlom detstve si utŕžila dosť hlboké rany, ktoré si si musela sama niesť a babka Ti to asi neuľahčovala. Myslím si, že aj ona bola hlboko zranená svojou dcérou a po celé tie roky sa s tým nedokázala zmieriť. Sústredila sa na svoju bolesť a možno si ani nikdy dosť dobre neuvedomila, že keď ona - dospelý človek znáša túto rodinnú situáciu ťažko, o to horšie ju musí znášať malé dieťa, ktoré sa musí vysporiadať s tým, že žije bez otca aj matky. Predpokladám, že babka brala a stále berie zlyhanie svojej dcéry ako svoje vlastné, a preto to neustále napomínanie, ktorým Ti ubližovala, aj keď si myslím že si to plne neuvedomovala.
Nesúď svoju babku veľmi prísne. V prvom rade vás delia dve generácie a z toho aj za normálnych okolností vzniká napätie plynúce z rozdielov v názoroch, zmýšľaní, výchove. Babka má už svoje roky, ak sa takto správala, keď si bola malá, nemožno od nej očakávať, že sa v starobe zásadne zmení. Starší človek nerád prijíma nové myšlienky, správanie a zvyky, ak má celý život zažité a odskúšané iné. Budeš len zbytočne strácať čas a energiu, ak sa budeš snažiť presvedčiť ju o svojej pravde. Jediné, čo môžeš urobiť, je zmeniť svoje reakcie na ňu, na jej správanie.
Napriek všetkému sa o Teba postarala, neostala si odkázaná sama na seba. Nemala si to jednoduché, ale teraz si už samostatná. Máš možnosť zariadiť si život po svojom, nebývaš s ňou a preto už nemusíš dodržiavať jej "pravidlá", ako keď si s ňou bola pod jednou strechou. Babka Ťa má rada a vychovala Ťa tak, ako najlepšie vedela - ako si myslela, že je najlepšie. Určite Ti nechcela úmyselne ubližovať. Skús babku prijať takú, aká je a akceptuj aj to, že sa už nezmení. Ty už však nemusíš počúvať jej rady či napomenutia, si dospelá a rozhoduješ sama za seba.
Podlomené sebavedomie, sebaistota, sociálna fóbia, úzkosť - aj keď to nesieš ťažko, tieto psychické dôsledky nie sú neriešiteľné. Ak sa Ti podarí spracovať negatívne skúsenosti z detstva a vyrovnať sa zo všetkými zraneniami, všetko sa dá do poriadku. Pravdepodobne na to budeš potrebovať pomoc psychológa alebo aspoň podporu nejakej dobrej kamarátky, ktorej by si dôverovala a ktorej by si sa mohla vyrozprávať. Si mladá a nevidela by som to tak tragicky, určite preto nebudeš mať pokazený celý život. A ak sa dá, pokús sa babke, ale aj mame odpustiť.
ewicka1,ja som sa dostala z uzkostnej poruchy vdaka terapii - da sa to! Psychiater nepredpisuje len lieky, moze robit aj terapiu - skus si to zistit. Drzim palce! :-)
auto nemam a autobusom tak daleko nepojdem, ludia s uzkostou vedia preco to pisem, skoda, ze nenapises viac.
