Ja už naozaj nevládzem!
2roky poznám Ondreja.Pred dvoma rokmi sme sa začali stretávať,všetko bolo podľa mojich predstáv,cítila som sa pri ňom úžasne,nič mi nechýbalo.Do vzťahu sme sa nechceli moc rýchlo hrnúť,vlastne ja by som aj chcela vzťah,ale jeho som nútiť nechcela,tak dlhšiu dobu sme sa stretávali len ako "kamaráti" padli aj pusy a od pusy to prešlo až k milovaniu.Takýto vzťah "kamarátsky" medzi nami trval asi 5mesiacov.Po 5 mesiacoch som pocítila,ako kedy sa už so mnou nechcel stretávať.Vyhováral sa,že nemože prísť,že ma veľa práce alebo že je unavený...Po nejakom mesiaci som zistila dovod toho,prečo sa mi ta vzdialil.Našiel si priateľku...
S priateľkou je až do dnes.Už sú spolu rok aj par mesiacov.Ale aj napriek tomu sa stretáva znovu so mnou.Už asi od Augusta...Rozpráva mi-ako mu je so mnou dobre,že jeho priateľka ho nevie ani poľúbiť,že niečo ku mne cíti ale nevie to popísať a jednoducho ja jeho rečiam nikdy nedokážem odolať..milovanie je s ním každým dňom krajšie a krajšie,ale mne to nestačí.Ja potrebujem od neho viac...potrebujem počúvať od neho nejaké pekné slová.Chcem byť stále s ním.Celé moje srdce patrí len jemu.Žiadný iný chlapi ma nezaujímajú,stále vidím len jeho a robím si nádeje,že všetko raz bude dobre.Vzdať sa ho neviem.Pokúšala som sa už veľa krát.Ale vždy ma poprosil aby som nerobila hlúposti a vrátila sa..a aj tak by som to dlho nevydržala.
Čo by ste robili na mojom mieste?:-(((
Viem,nieje odo mňa pekné,že sa stretávam so zadaným chlapom,ale ja som zaľúbená už dlho a myslím si že srdcu nerozkážem,jednoducho je to tak,aj keď to je voči jeho priateľke nefér.
Rada by som čítala len nejaké slušné a ozajstné rady :-( Ďakujem,lebo už naozaj nevládzem...
