Ahojte, chcem sa spýtať na Váš názor. Mám 17 zanedlho 18 rokov. Som študentka 3.ročníka na gymnáziu. Vôbec nechcem ísť na vysokú školu. Najradšej by som sa keď zmaturujem vydala a mala deti. O tomto snívam už od malička. Problém ako mnohý vravia, že si chcú užívať život a nie si ho pokaziť mi absolútne nevadí...keď som mala 15 vybláznila som sa, narobila sprostostí...teraz to už nepotrebujem. Aj vďaka tomu som taká aká som, spolužiaci mi lezú na nervy svojou detinskosťov, alkoholizmom a potrebou ísť každý piatok do mesta a neviem čo všetko tam robiť. Aký máte na toto názor? Je fajn že 17 ročné dieťa je takéto? Známy po mne len pozerajú, či som normálna tak skoro sa zaoberať takýmito vecami... ale podľa mňa to nie je skoro...treba mylsieť na budúcnosť a pdľa toho sa aj správať...
Skoro dospelá?
citis sa dospelou ale k zivotu pristupujes velmi naivne. baby tu dobre pisu...neuvedomujes si ze tie deti treba aj zivit, treba ich vychovat, budes musiet chodit do prace, starat sa o domacnost, o muza, ak ho budes mat, o deti, a deti su zavazok na cely zivot...len s gymplom najdes tazko dobru pracu, jedno ake mas znamky. mala by si vyuzit ze nemas s ucenim problemy a najst si nieco, co ta bavi a comu sa budes venovat cely zivot. bavia ta deti? sprav si pedagogiku, socialnu pracu, psychologiu...a najdi si brigadu popri skole, chod strazit deti, nech mas trosicku predstavu o com to je. precitaj si ake to je, mat deti, nemat dobreho partnera - lebo malokto ma dobreho, nemat peniaze , byvat - kde? kde budes byvat? rozmyslas nad takymito vecami?
tak ti poviem....kazdy podla seba.niekto je rodinne zalozeni od malicka,ale poznam vela takych dievcat,ktore sa vydali v 18 hned po skole a teraz ked deti maju 8,9 rokov taha ich to vonku.po diskotekach a tak.je hrozne vidiet taku 25 rocnu zenu ktora ma deti,opite do nemoty niekde na disko.Nehovorim ze to bude aj tvoj pripad,ale niet sa kam ponahlad.skus sa vydat tak 3,4 roky po skole,spoznat svet,ist niekam pracovat,ziskat skusenosti,a nie hned sa zahrabat do povinnosti.potom to budu uz len deti,peniaze na skolku,skolu atd.ale to je kazdeho osobna vec...
Ahoj, na tvojom sne nie je vobec nic zle, podla mna je to normalnejsie ako chodit do mesta a ozierat sa (i ked, aj ja som si to zazila, ked som mala tak 15, ale teraz nechapem ako moze niekto aj v mojom veku 22-23 apod chodit takmer kazdu chvilu na nejake party). Nevadi ze mas 17, mozno mas viacej rozumu a zodpovednosti ako niektori 25 rocni, takze toto by som az tak neriesila.
Problem je ale ten, to co ti tu uz pisali aj ostatni - ci si to nahodou nepredstavujes velmi ruzovo. Urcite sa da najst aj praca so SS, a skola dokoncit neskor (ak na to mas peniaze aby si studovala externe). Ale co tvoj vztah? Si si ista, ze aj tvoj partner ma rovnaku tuzbu, ozenit sa hned po skole a mat tak skoro rodinu ? Rozpravali ste sa o tom ? Si si stopercentne ista, ze aj on je na to dostatocne zrely ??? Toto je podla mna najhlavnejsi problem...Lebo je pekne chciet mat rodinu,ale pokial nemas vedla seba partnera ktory je spolahlivy, a po roku-dvoch si to rozmysli a povie ti ze si chce uzivat zivot, tak sa tvoj sen velmi rychlo rozpadne, a moze sa stat, ze by si ostala sama s dietatom (detmi), bez vysokej skoly, a pokial nie ste z velmi dobre zabezpecenych rodin, tak mozno aj bez bytu, a to uz az take ruzove nie je. Co by si potom robila ? Samozrejme, vzdy sa da byvat aj u rodicov, mas u nich oporu ? Boli by schopni postarat sa o teba a tvoje dieta, keby si to nahodou tvoj chalan rozmyslel ? V takej situacii by si mozno uz nemala ani na to, dokoncit si VS.
Byvas v meste, kde sa da najst dobra praca (myslim tym,taku aku by si chcela, a aby si z nej aj vyzila) aj so SS ?Alebo je tam tlacenka a radsej vezmu niekoho kto ma vystudovanu skolu ?
Ja na tvojom mieste by som sa do toho nevrhala tak bezhlavo. Okrem toho si myslim ze partneri by mali pred svadbou spolu isty cas zit v jednej domacnosti. To ty momentalne v 17rokoch o vas dvoch asi povedat nemozes. Ako casto sa vidite? Nechcem sa nijak dotknut vasho vztahu, ale realny vztah o spolocnom byvani je o niecom UPLNE inom ako chodenie na kavicku 3 krat do tyzdna a spolocne pisanie domacich uloh. Neviem teda ci ste obaja dostatocne vyzreti na taky vazny krok, akym by manzelstvo malo byt. Nevies ci by ste si po case neliezli na nervy, ci by ti nevadili jeho zvyky (prepac, ale ak spolu uz nebyvate nejak u rodicov, tak asi nemas ani paru o takych veciach), ci by ste si rozumeli, mozno ste este ani spolu neriesili nejake vazne veci, mozno nevies ako reaguje v kritickych situacich a ako reagujes ty (nehovorim zas, ze spolocnym byvanim zistim o nom vsetko, ale urcite podstatne viac, ako len chodenim za ruky).
A pravdupovediach si ani neviem predstavit 18rocneho chalana ktory by bol zrely na take nieco. ESte som asi takeho nestretla :). A ked vidim niektorych ako sa spravaju v 25-27, tak neviem ci sa mam smiat, alebo plakat. Ale hej, je to individualne.
hm. akonahle zacnes posielat cvcka a hladat pracu, vtedy uvidis, ze tvoje plany sa normalne zamestnat a za normalny plat bez vysokej sa zrutia. bohuzial, realita dnesnej doby. deti na strednej su stale len deti, ktore este nevedia, ako to vo svete chodi. mat deticky, to je pekne. a budes mat na to, aby si ich vobec uzivila? alebo si to predstavujes tak, ze budes byvat s frajerom aj u rodicov? lebo ja si neviem predstavit to, ze budes bez vysokej ty aj priatel a zarobite si na dieta a aj na podnajom. ak hej, tak sa o tom asi dozviem, pretoze s najvacsou pravdepodobnostou ta uvidim v novinach na titulke ako priekopnicku. rada by som podotkla, ze doba sa zmenila, uz to nieje to iste, ako ked tvoji rodicia koncili strednu skolu. sen to je pekny, realita je vsak tvrda.
andrejka urob tak, ako to citis. Este jedna dve genaracie pred nami mali bezne deti okolo 20tky. A skola sa sa urobit aj externe popri materskej. Niekolko mojich spoluziaciek, ktore sa vydavali hned po maturite, to zvladlo. Dnes maju normalnu pracu, aku chceli, a aj deti. Niekto ich tuzi mat skor, iny neskor, niekto vobec. Ani na jednej z tychto moznosti nie je nic zle.
Cize mas este 1 rok alebo maximalne 1,5 roka (podla prihlasok) na to aby si sa rozhodla ohladom VS? :)
ktovie ako sa ti zmeni nazor za ten cas...
Ono je to take, ze je uplne jedno v praxi aku mas skolu a ci ju mas, clovek sa uzivi ked je donuteny, pracu si najde ak je sikovny, no nie je nic garantovane.. AVSAK... je to mozno narocnejsie a poradit niekomu kto nema ani 18 by som si taketo nieco netrufal :)
to by som neporadil asi ani 20-22 rocnemu, alebo starsiemu..
ked som chodil este do skoly, tak som mal spoluziacku co mala tusim okolo 22 rokov a mala 1-2 rocne dieta a zila :)
zila u rodicov tusim a neskor sa mi zda ze riesili svoje byvanie, neviem ale ako k tomu prisli, ale asi praca/pozicka alebo pomoc od rodiny, to netusim, ale aj mlady ludia mavaju deti relativne skoro :)
ale je to velmi zavazne rozhodnutie :)
(ale nechcem strasit :D len take ze... treba sa rozhodnut zodpovedne :) )
lost a bibi123
na vysokú sa mi moc nechce, lebo to, čo by som chcela študovať ako samostatný odbor nie je...jedine v BA pomaturitné štúdium dvojročné...ale to je vlastne nič..a ako gamnazistku ifnormatičku by ma možno niekto zobrali do kancelárie....tam by sa mi páčilo.. takú prácu mám rada...
ako len s tou rodinou by bol problém, lebo priateľ maturuje až o rok pomne, lebo je na hotelovej..ae ako to rok dva by som počkala..to nevadí, hlavne, že budem s ním...
teraz sa mi najmä v halve rodia otázky o vysokej...čo nato povedia vyučujúci..človek s čistými jednotkami viacmenej a nejde na vysokú?... s rodičmi som sa o tomto už rozprávala...samozrejme radšej by boli kebyže idem na vysokú, ale čo sa týka finančnej situácií u nás doma výodnejšie by bolo kebyže niekde robím a vysokú by som si potom niekedy dorobila externe poprípade...
cas na "alkohol a chodenie do mesta" budes mat ked budes za vodou ;)
(toto je hlavne pre tych co tvrdia ze mlady by si mali tymto sposobom uzivat), i ked 100 ludi 100 chuti.
podla mna mladost treba vyuzit na zaklady zivota, ked je clovek este extremne silny a ma sny :D
a nie naopak, ked ho doba ubije do siveho zivota.. ale to je mimo temy :) blaablalba
zivot sa da pokazit ako dietatom, tak aj skolou ci pracou :P
no taketo rozhodnutie musis spravit jedine sama, ale .. treba zvazit viac dolezitych veci a neunahlit sa..
A ako dlho mas tieto pocity ? Uplne od zaciatku(tj od malicka)? Alebo od 15-16.tich ked si sa "doblznila" ?
Blbe je podla mna to ze ak teraz skoci do dietata tak to moze byt unahleny krok, ak to neciti naozaj (aj pocity klamu obcas), zarovne ak su pocity naozaj realne a neskoci po to ale pojde do skoly a prace, ze ju ten pocit prejde a bude mat ine priority a nedelny syndrom..
tazke rozhodnutie ...
avsak kazodpadne normalna si :)
predpokladam ze aj normalnejsia ako rovesnici. ide len o to, ci to aj fyzicky a financne zvladnes... dnes je kruta doba, avsak nie zeby pred 100 rokmi nebola.. vzdy bola :) aleak si bojovnicka, tak sa nevzdas pred nicim :)
Iveta Michael-ak sa nemylim, tak deti nemas a ani neplanujes, takze sa ani nemozes vcitit do mamin... este som ani jednu zenu nepocula hovorit, ze jej dieta znicilo zivot a keby mohla vratit cas, tak ho da do domova alebo ide na potrat....
ale samozrejme, vsetko chce spravne nacasovanie...
