Pisem sem prvy krat. Touto cestou vas chcem poprosit o pomoc. Som zufala. Tyka sa to mna a mojho priatela. Teda uz byvaleho. Mali sme krasny vztah, boli sme spolu skoro rok. Poznala som jeho rodinu pravidelne sme u nich boli, byva este s nimi. Aj on poznal moju rodinu, avsak ku mne sme casto nechodili, pretoze mam aj sestru a tak sme nemali v izbe dostatok sukromia. Ja mam 16 rokov on ma 20. Vo vsetkom sme si rozumeli. Samozrejme obcasne hadky tam boli. On chodi na vysoku skolu dost daleko od nasho mesta, v nedelu naobed odchadzat na internat/vtedy este privat, ja som studentkou este na strednej skole. Cez prazdniny sme boli spolu kazdy den, chodili sme spolu na vylety, ma rodinu v zahranici, predstavil ma aj svojej celej rodine aj mimo Slovenska, rozumela som si so vsetkymi, ziadne konflitky. Kazdy den sme boli niekde inde, a tym padom s nim mame velmi vela spolocnych zazitkov. Dovolenky, cez zimu sme planovali lyzovacky a tak. Avsak pred viac ako tyzdnom sme sa vecer pochytili za malu drobnost (viem ze to nieje dovod rozchodu), na druhy den sa mi vobec neozval, cely den som sa o neho bala a tak k veceru som mu zacala volat, naco mobil mi nedvihal, a na sms neodpisoval. Mala som o neho strach ci sa mu nieco nestalo, pretoze by nebol ani jeden den, co by sa mi neozval. Stale sme boli v kontakte dennodenne sme si volali. Viem ze si poviete ze sme neboli spolu niekolko rokov aby som hovorila ze si bez neho neviem predstavit zivot, ale citim to tak. Bol sucastou mna... mojej duse aj tela... Teraz to pokracuje tak ze sa mi neozyva, a dovod rozchodu mi povedal ze sme spolu malo. Ze ma skolu bude mat 21, potrebuje si popri skole najst pracu aby nebol zavisly len na rodicoch a ich peniazoch. Ja ho chapem, viem ze ma toho vela, ale myslim zeby sa to dalo zvladnut. Psychicky som sa zrutila, a dostavam sa na uplne dno pri pomysleni nato ze budem bez neho. Som na neho az prilis naviazana, bol mojim vsetkym. Uz som pisala ze pred viac ako tyzdnom sa to zacalo. Cele dni som preplakala, jest mi nechutilo. Ked som po dvoch dnoch nieco zjedla ihned som to vyzvracala a tak to pokracuje az doteraz. Som iba na cistej vode popripade na cajoch. Jedinu podporu mam pri sebe maminu a par priatelov ktorym verim. Avsak aj tak si so sebou neviem rady. Som na dne a bojim sa o seba aj o svoje zdravie. Priatel mi velmi chyba, jeho rodina taktiez. Stale som dufala ze ma len zle obdobie, ze sa to da do poriadku ale nadej stracam velmi rychlo. Prosim poradte mi niekto, kto nieco take zazil, alebo viete co mam robit. Psychologicku nechcem navstevovat. Ďakujem vopred za odpovede.
Neviem ako ďalej
tak ja verím,že v tom bude niečo iné-nie to že by chcel rozchod.
Zbytočne sa ničíš,daj tomu čas.Každý máme nejaký problém,a nie každý vie o ňom rozprávať-buď trpezlivá,a uvidíš sama,že po tom všetkom sa on sám vyjadrí a všetko ti vysvetlí.
nathalia dakujem ti za prispevky, vazim si ze mi chce niekto pomoct ked sa citim tak na nic.. ja som sa s nim naposledy rozpravala a povedal mi ze druha v tom nieje.. a to by som si inak ani ja nemyslela lebo viem ze ma lubil.. snad este lubi... nikdy mi neklamal a vraj nema dovod klamat mi ani v tomto... v tom mu uplne verim..
viem,že je to ťažké,tak mu dnes nepíš,snaž sa.Nech aj on uvažuje prečo si nenapísala.
Alebo mu napíš,že ho miluješ a zaslúžiš si vedieť pravdu,či má inú alebo čo sa stalo.Napíš mi,že ak mu naozaj na tebe záležalo,alebo ešte záleží,nech ti napíše pravdu.A dodaj,že to je tvoja posledná sms-aj keby nebola.
nemyslim zeby v tom boli prave rodicia.. s nimi som vychazala.. aj ked nikdy nevies... hmm... mozno mu hovorili ze mina vela penazi alebo co.. ach.. a naposledy som mu pisala ja... a mam pocit ze to uz vzdam... len neviem zaspat bez toho aby som mu nenapisala nech sa dobre vyspi a tak... aky mal den... dnes v noci som nevedela zaspat.. ked som zaspala mamina ma pocula ako kricim zo sna... mala som sen.. ze vsetko toto zle co sa deje nieje realne.. zobudila som sa s laskou v srdci.. az ked som si uvedomila ze je to realita a ze uz naozaj niesme spolu.. hned nato plac.. ach
kedy ti naposledy poslal sms,alebo volal??a kto naposledy volal,alebo sms-koval??
no neverím,že chce rozchod,nevyzerá to tak-aj ked to povedal.
Možno v tom majú prsty aj rodičia,ked vedia aká si mladučká.Nechaj to na chvíľu tak.
a ano povedal.. avsak ked som s nim bola naposledy dali sme si pusu, este sme sa drzali za ruky a tak... vo stvrtok mi vecer napisal ze uz ide do postele, a odpisala som mu ze neviem spat, hned nato mi zavolal a rozpravali sme sa.. pytala som sa ho ci budeme spolu cez vikend a povedal mi "dufam ze ano" aj ked len na chvilu.. a na druhy den zase ako keby ku mne nic necitil
nathalia a mam mu pisat vecer sms-ky? stale sme si pred vecerom pisali mile smsky, mam s tym pokracovat ? aj ked mi nebude odpisovat, aby videl ze ho este stale lubim ? alebo ako.. ja tomu chcem tiez velmi verit ze snad sa to neskoncilo... rozpravala som sa a nim o vsetkom.. povedal ze sa tesi ked bude mat sam byt bez rodicov.. pocka kym vychodim skolu a tak.. a zrazu sa vsetko rozplynulo
možno sa niečo stalo,a nechce ťa tým zaťažovať.
Nerob zbytočné uzávery.Povedal že sa chce rozísť???
ja neverím,že všetko skončilo-ozve sa ti,len potrebuje čas.
