Prosím, ak má niekto ešte taký problém ako ja, napíšte. Nenormálne sa prejedám. Táto téma tu je založená mnohokrát, ale všetko hneď padlo. U mňa to trvá už pol roka. Pribrala som 7-8 kg a už som z toho zúfalá. Jem také množstvá, že je to až nepochopiteľné...100 g čokoláda, 7 žemlí, keksy, hrozno, croissanty ...je toho oveľa viac a to v priebehu jedného dňa. Nejde len o sladkosti, ale celkovo. Veľmi s tým chcem prestať, lebo dnes som to až natoľko prehnala, že mi je až na zvracanie a nedokážem sa ani pohnúť. Viem, že v tom bude niečo čo ma nakoplo, nejaký môj problém, ale doteraz som neprišla nato aký, aby som ho mohla vyriešiť. No potrebujem nejakú motiváciu. Aspoň tu, na tejto stránke, lebo už to so mnou nevyzerá dobre. Vážne prosím, ak má niekto podobný prípadne ešte lepšie rovnaký problém, píšte sem svoje pocity, rady, nazory a podobne.
Ja od zajtra začínam...tvrdo makať...aj keď už asi po 100-tí raz, ale verím, že raz to výjsť musí...
Neuveriteľné prejedanie sa - rázny koniec
citala som o emotional eating, ze pochadza zo zlych stravovacich navykov z detstva. Tym, ze su vraj deti v dnesnej dobe odlucene od matiek hned po porode (vraj sa to uz meni) okrem casov, ked su krmene,a tak pre dieta sa stava jedlo nieco viac ako jedlo. Spaja ho s matkou, zahana zle pocity, prinasa upokojenie a ulavuje emocne zataze. Matky, ktore maju deti zo zaciatku stale pri sebe sa vraj naucia lustit signaly babatka a vedia, ze nie vzdy, ked place, chce jest. No musim to zjednodusit:
Skratka dieta zaplace, zavrzga a co mu daju rodicia? tu mas jest, neskor je to takmer stale sladkost, len bud ticho a nevyrusuj! Takto sa dieta uci prejedat prave z emocnych dovodov. Da sa to vidiet vsade. Minule v lietadle, male dieta rumazgalo a co mu davala matka? sladkosti nech prestane. Ono ich ani nechcelo, ale matka mu ich pchala do ust.
Cize co vyplyva z toho clanku: v dnesnej spolocnosti sme takmer vsetci emotional eaters. Ti, co sa snazia oslobodit od zavislosti na jedle, su nazyvani radikalnymi, posadnutimi, ortorektikmi atd.
Navyse ludia uz vobec nevedia, co je to byt hladni. Zle interpretuju pocity v bruchu, slabost, nedostatok energie - to su vraj signaly, ze telo nechce jest. Ale my mu prave vtedy davame jedlo. A takto sa stale prejedame. Jeme, aby sme sa stimulovali.
Podla tohto clanku je jedinym vychodiskom prechod na surovu stravu. Ale aj na tej moze byt clovek zavisly.
Ako to riesit?
Pred tym ako som bola vitarianka, som zaspavala s tym, ze som sa tesila na ranajky, ako si dam cokoladu, nevedela som sa dockat rana. TO bolo chore! Teraz uz take pocity nepoznam. Jedlo sa stalo nieco, z coho zijem. Nezijem preto, aby som jedla. Jem preto, aby som zila.
Tak ako pise jeanny. A na to, kde ma problem, musi prijst sama. Vacsinou si clovek nahradza prilis velkymi chutkami na jedlo, nedostatok lasky a radosti zo zivota, alebo ked ho nieco neuveritelne rozoziera, co nechce vidiet a berie mu to energiu. A mne to pripada, ze to prezieranie bude prave z emocii, kedze si je Terka vedoma, co robi, a ze je to zle a v podstate to ani nechce. Ale mam taky pocit, ze ona vsetko dobre vie, takze z mojej strany ti prajem, nech co najskor rozlusknes, kde lezi ten problem, a prestanes sa prejedat jedlom a zacnes sa prejedat radostou zo zivota.
pokial sa prejeda preto ze ma chut alebo je stale hladna tak su to fajn rady, ak je to ale tzv. emotional eating, tak jej to len tazko pomoze
terka, neviem aké máš stravovacie návyky, ale každopádne treba mať režim, stravovať sa PRAVIDELNE!!! nevynechávať žiadne z 5 jedál denne, tak nebudeš mať potrebu prehnane doplňať energiu. 5-krát v menších porciách ako si zvyknutá a malo by to zabrať. a samozrejme dostatok nesladených tekutín, keďže niekedy je hlad len prezlečený smäd.
a napokon, dostatok pohybu - stačí aj nechodiť výťahom ale po schodoch, vystúpiť o dve zastávky skôr a dôjsť peši, nevysedávať pred telkou s misou chipsov a podobne.
lebo nato som odbornik :)
akoze myslis psychicky problem? alebo preco sa prejedas?
