čím ďalej, tým horšie

Mať strach so svojho otca a stále mu vyhovieť a prispôsobovať sa jeho potrebám a požiadavkám... to je teda ťažká situácia v ktorom sa môže syn ocitnúť. Narodí sa do rodiny, kde je od detstva otrokom svojho otca a ani si to neuvedomuje, lebo na to je zvyknutý. On s tým nemá problém, prispôsobovať sa neustále a tým nemať svoj vlastný život. Takto sa naučil žiť. Že nikto iný nie je taký dôležitý ako práca... ani budúca manželka, ani dieťa, ktoré nie a nie narodiť sa. Niet času na nič, treba pracovať naplno, a budovať si svet okolo seba. Lenže aký svet? Samotársky ... v ktorom niet miesta pre nikoho. Len pre seba samého a takto to aj vyhovuje. Ľudia okolo nich sú len bábky, ktoré musia byť chápavé, chápať ich zmýšlanie, chápať ich trápenie, poľutovať ich ale nesmú nič vyčítať, nesmú plakať a nesmú nič požadovať. Oni nárok na nič nemajú. Žijú s nimi v spoločnej domácnosti, no v skutočnosti žíjú na stotisíc míl od seba. Ženy sa môžu zblázniť výchovou detí a z každodenných problémov, ktorým musia čeliť samé a bez mužskej – partnerskej pomoci. Je to život hnusný a nespravodlivý. Mladá žena so zaslzenými očami len stojí a hľadí na svoju budúcnosť, a nevie sa rozhodnúť, čo je lepšie, mať či nemať. Mať partnera a napriek tomu žiť si sama vo svojom svete bez pochopenia, či nemať partnera a nebyť podriadená náľadám človeka, ktorý si vlastne ani neuvedomuje o čom život je!!!