dobry vecer. chcel by som poznat vase nazory na klamstvo a to, ako ho vy dokazete prijimat, a ako by ho podla vas clovek prijimat mal. mam totiz taky problem: mam 4 rocny vztah, v ktorom sa stalo to, ze na zaciatku som svoju priatelku dvakrat oklamal. slo sice o nie velmi vyznamne veci (sama mi to uznala) o mne, ktore som jej zatajil, a neslo o umysel ublizit, bal som sa vtedy, ze ak to bude vediet tak na nu nezaposobim. Mozte ma odsudzovat, bol som hlupy a take nieco sa jednoducho nerobi. Neskor som jej uprimne o tychto veciach povedal, a uprimne som jej aj povedal, ze mi je to luto, ze som jej nechcel ublizit, ze to uz nikdy viac neurobim. az na toto zlyhanie ja nie som rodeny klamar, preto pre mna nebol problem dodrzat slub, ale casom sa zial nas vztah narusil. Ona si mnohe situacie zacala obracat tak, aby som ja bol za klamara=( napriklad: povedal som jej ze sa vecer po hudobnej skole zastavim za kamosmi. zdrzal som sa sice pri nich o trochu dlhsie, ale ona mi tvrdila ze som jej to nepovedal ze som klamar. a podobne. a tak to postupne slo aj v inych veciach, a ja som sa nemohol branit, pretoze som vraj vkuse bol len klamar. neskor som jej aj ja prisiel na jedno klamstvo a k dalsiemu sa mi potom aj priznala sama, ale ked mi vysvetlila ze preco mi klamala, mrzelo ma to, ale dokazal som sa do nej vcitit a odpustit jej. za par tyzdnov som na to zabudol. ale ona je ina, ona vraj ked ju niekto raz sklame alebo nastve, tak ona nikdy uz nezabudne=(. ja som jej aj kvoli vycitkam svedomia vo vsetkom ustupoval, prestal som aj chodit von s kamaratmi, ale ona sa uplne zmenila. zacala byt chorobne ziarliva, panovacna, nezniesla kritiku a podobne. a tak sa podozrievanie nakopilo tak, ze nakoniec vo vsetkych situaciach, v ktorych sme sa nezhodli, som ja ostal klamarom. a to si casto uplne okato prekrucala moje slova alebo ciny az natolko, ze vznikol z komara somar, ale vzdy som ostal na vine ja. v poslednom case uz ku mne uplne stratila respekt a nema problem ma ponizovat aj napadat. Kazdy druhy moj pohlad vidi, ze pozeram na nejaku inu, pritom to tak nie je, a tak som potom ten kto si nic neuzna a teda znova KLAMAR. som uz z toho zniceny, pretoze odvtedy som jej uz nikdy neklamal, ale ona mi to stale nevie zabudnut=( pritom chapem o co tu ide, nemam sa na co stazovat, urobil som vtedy chybu a teda za to pykam. jedine co chcem, aby som sa nezblaznil, je vediet, ci vsetci ludia takto prijimaju klamstva. mna totiz uz vela ludi v malych aj velkych veciach oklamalo, ale akosi som vzdy dokazal zabudnut, ked som videl, ze to uprimne lutuju=( a aj ju samu som uz videl neraz klamat rodicom a ako som uz spominal, klamala aj mne, preto som si isty ze vie, ake to je ked clovek z nerozvaznosti zaklame, a potom to lutuje=(. ale ona vraj nedokaze zabudnut......budem vam vdacny za vsetky odpovede=(
Klamstva
...este by som dodal, ze podvedome citim, ze aj ona dokaze zabudnut, len asi nechce=( lebo ma napriklad kamosku, co ju oklame aj dvakrat za mesiac a napriek tomu jej stale veri=(. ja viem, ja som jej chalan, a ona ak mi neveri, tak naco by so mnou stracala cas, ale podla mna ak sa chce, dovera sa da postupne vybudovat=( lenze ona mi namiesto toho pri kazdej hadke pripomina chyby z minulosti a samozrejme aj klamstva. pritom si myslim ze ak by mi to stale nepripominala tak by dokazala skor zabudnut.....takze tak
ja sa do klamstiev radsej nepustam. po prve nemam dobru pamat, takze by som bola raz dva odhalena a po druhe si myslim, ze to skor veci pokazi ako im pomoze. kazdopadne si zvaz, ci mas odvahu hovorit pravdu, aj za cenu, ze nou niekoho zranis. ak ano, tak tej priatelke povedz, ze to, co si spravil bolo zle. ze si si to uvedomil. ale ze ona ta nema co stale upodozrievat a zametat s tebou. spravil si chybu, ktora nie je tak lahko prekusnutelna, ale bud sa cez to obaja posuniete alebo budes pocuvat vycitky cely zivot. takze jej daj na vyber. bud si budete odteraz hovorit pravdu (obaja), i ked moze byt drsna, alebo vas vztah dalej nema cenu, ked ti uz nedokaze doverovat a zo vsetkeho si vinny ty a vsetko obracia proti tebe.
