Ahoj. Ani neviem ako zacat. Nie som ziadny looser, troska ani nic podobne. Ale proste mam vo svojom zivote jednoduchy problem, a to ten, ze si nedokazem nikoho najst, resp. doteraz som nestretol nikoho s kym by som zazil aspon kratku/docasnu lasku. Mozno je takychto muzov viac, ale ide o to, ze na kazdeho takato situacia posobi uplne inac. Zenam takyto stav vacsinou nevadi, vedia sa s tym zmierit a nijak im absencia tejto ludskej potreby nesposobuje problemy(ale medzi normalnymi zenami neexistuju prave taketo, ktore by lasku aspon ciastocne vo vyssom mladom veku(26)nedobrovolne nezazili). Ja to znasam velmi tazko vo svojej dusi, pretoze som v tejto situacii nedobrovolne a mam specificky typ povahy (citlivejsi,umelecke sklony,detailista,rychlo sa v niekom sklamem ak mam na to dovod, neznasam sa s niekym hadat/byt s niekym nahnevany, potom sa tak divne citim ako keby v zlom sne,atd..). Velmi dlhodobu absenciu milovat niekoho a byt milovany nedokazem nijak potlacat a zbavit sa toho aby ma to netrapilo. Zijem ale inak normalnym zivotom medzi ludmi, som vesely, zabavam sa, mam konicky, atd. Vo svojom vnutri citim ale strasny nepokoj a pocit prazdnoty a nenaplnenosti, tazko to opisat slovami. Je obdobie, ked ma to skoro vobec netrapi, ignorujem to a nepremyslam nad tym, ale problem je v tom ze zrazu pride obdobie ked to vsetko na mna dolahne a dostanem sa kvoli tomu do velkeho stavu uzkosti. Cim dlhsie som sam, tym viac sa to na mna nabaluje. Inak ale som uplne v pohode. Bojim sa ale prave tychto stavov uzkosti. Naposledy to bolo tak silne ze som sa z toho isiel zblaznit a nevedel som fakt co dalej. Strasny pocit momentalneho zufalstva z uvedomenia si ze mi tak velmi chyba laska...Realne som rozmyslal ze v zaujme zachovat si vlastne zdravie pojdem k psychologovi. Nakoniec som sa ale tejto moznosti vzdal, pretoze vsetko co som nasiel bolo iba plno sukromnych psychologov ktori za 45 min sedenia pytaju nehorazne peniaze - pripada mi to nemoralne. Je to obycajny byznys, kde ide v prvom rade o peniaze a nie o pomoc cloveku ktory je fakt v nudzi. Aj tak by mi ziaden psycholog s tymto nepomohol, pretoze cely problem spociva v nenaplneni ludskej potreby, ktora sa neda nicim inym vynahradit a skor ci neskor to proste na cloveka dolahne. Chcem sa teda skor opytat ci existuje clovek v takejto situacii ako som ja. Ci existuje niekto kto preziva tiez taketo pocity...kazdy nazor/skusenost od niekoho koho sa to tyka moze pomoct/povzbudit...Nepiste sem prosim ludia, ktorych sa toto netyka, alebo nazory typu ze "musis chodit von medzi ludi, pride to samo, venuj sa konickom, atd...dakujem :-)
Ako sa vyrovnat so zivotom bez partnera
môj názor je taký, že problém je v tebe, najprv sa musíš dať ty do poriadku so psychickej stránky a až potom niečo riešiť...z teba proste vyžaruje, že túžíš po láske a všetko čo ktomu patrí... a to na tebe vidno ako sa chováš, a potom môžeš pôsobiť otravne alebo skepticky... preto sa najprv musíš vyrovnať s tým, že si sám, a začať si užívať slobodu, potom budeš na ľudí pôsobiť príťažlivo, lebo bude vidno, že si veríš a niesi sebaľútostivý, každá baba chce aby ten jej chlap bol jej oporou... preto ti poradím skôr buď v dobrej nálade, úsmev, nikomu sa nepros, a skús s partiou niečo podniknúť... takže zhrniem to, vindi medzi ľudí, aj s kolegyňou ale v úmysle kamarátstva, buď atraktívny =) ale v žiadnom prípade ako to zvykne väčšina mužov, tak si nedávaj stretká alebo sa nezaujímaj o baby v teen veku...!
Mýliš sa ked si myslíš ,že ženy s tým nemajú problém, že ich to netrápi , velký omyl. A aj tak ti napíšem to čo nechceš, ked to ani nebudeš čakat vtedy to pride spontánne, ved si mládý ešte. netreba silov mocov niečo čo pride samo. Velka láska Ťa len ešte čaká. Hore hlavu.
perlorodka:
Ved som napisal, ze som jej naznacil :-). Keby zaujem mala, uz by sa to davno niekam posunulo, nez len stretavanie sa v praci. Ale ako som pisal, ma dlhe roky uz niekoho koho asi miluje(inak by s nim nebola).
bebe keksik a ako má ta Tvoja kolegynka vedieť, že sa Ti páči, keď jej nič nenaznačíš. Ak to u Teba iskrí ako si napísal tak sa skús prejaviť a nesústrediť sa len na prácu, klamať sám seba že ukázať viac pred ňou nemôžeš atď....hm?:o)
Viem ako sa cítiš a ver že podobné pocity môže mať aj človek zadaný, alebo taký čo už má za sebou kopu skúseností. Toto obdobie Ťa môže prenasledovať celý život, neboj zvykneš si a občas to vystrieda pocit šťastia a spokojnosti. Ak nebudeš chcieť, neostaneš sám.
napísal si že k životu treba 2 veci: lásku a nejakú činnosť čo ťa napĺňa a ak máš len 1 z toho, tak žiješ polovičný život... tak to si na tom v porovnaní so mnou dobre, keď žiješ aspoň ten polovičný život... ja nemám ani jedno, ani druhé. nič ma nebaví, nenašla som za celý svoj život nič také, čo by ma bavilo robiť alebo čo by ma napĺňalo... no a lásku som takisto nenašla a mám taký pocit že ju ani nikdy nenájdem.
no myslím že je veľa ľudí ako my. čítala som všelijaké príspevky na tomto fore a dosť ľudí má takéto problémy. ja neviem či za to môže dnešná doba alebo čo.. alebo proste musia existovať vždy aj nejakí takí smoliari ako my ktorí nemajú v živote šťastie..
zuzu usa:
Ano jedna by bola, ale uz je zadana. Naznacil som jej nieco ale zaujem nie je (z mojej strany to iskri dost, ako to ona vnima netusim, ale ked sa jej pozeram do oci tak mam pocit ze tam tiez nieco je, ale to fakt moze byt iba klam, takze isty si nie som). Ma niekoho uz dlhe roky, takze uz nasla cloveka pre seba s ktorym je asi stastna. Ale dost je to neprijemne no, ze s nou musim byt kazdy den v blizkosti -pracujeme spolu. Rozhodne ju nevnimam len ako obycajnu kolegynu v praci, co je zle. Ale tak, snazim sa toto falosne iskrenie nevsimat si a pracovat.
BJ: sakra ten posledny prispevok som pisal ja, nie ty :-). Len som omylom tvoj nick vlozil nespravne.
Ako je to mozne ze neregistrovany uzivatel moze zvolit nick niekoho kto sem uz pisal...toto je teda velky technicky pruser na tomto fore. To tu moze vzniknut celkom zmatok :-)
mam taky isty problem :) mam osemnast rokov a cely zivot som sam tiez mam take iste pocity a neviem si najst priatelku ani zoznamky nefunguju ani nic lebo vzdy ked nejaku poznam tak ju zatiahnem do biznisu teda dam jej pracovnu ponuku alebo moznost sa prezentovat atd... ale vzdy to proste skonci iba pri robote maximalne kamaratstve :/
U muzov je to podla mna tazsie. Aspon v oblasti sexuality urcite. Ak sa muz nemoze sexualne realizovat, tak to je dost tazke a zdraviu skodlive...zeny to v takej situacii asi tak nepocituju...ale aj tak takych ludi je fakt velmi malo, ak vobec existuju...
