Môj príbeh začal asi pred dvomi rokmi. Oženil som sa, úspešne som dokončil vysokú školu a prišiel o zamestnanie, nakoľko moje pracovné miesto sa rušilo. Bolo to obdobie plné stresov. Aj keď som chlap, vnímam veci príliš emotívne. Keď som bol na pracovnom pohovore, skolaboval som. A odvtedy sa to vlečie.
Asi trištvrte roka po kolapse som vôbec nevychádzal z bytu von. Ani za doprovodu manželky. Mal som neprekonateľný strach, že na mňa kolaps príde znova, odpadnem, zomriem... Takmer po roku ma manželka donútila ísť po vyšetreniach, všetko absolvovala so mnou. Neurologička zistila tetániu, internista hypertenziu, psychiatrička panickú poruchu a sociálnu fóbiu. Podrobil som sa už trom psychiatrickým hospitalizáciám, ale stále je to to isté. Keď sa mi ako-tak stav zlepšil, našiel som si novú prácu – v tesnej blízkosti môjho bydliska. No nie som schopný ani len tam sám dochádzať. Manželka ma odprevádzať stále nemôže, nakoľko je v práci. Postupne mi dochádza, že ja nie som schopný pracovať. Teraz som na pn-ke, ktorú mi obvodný lekár ide ukončiť, pretože si o mne myslí ako aj všetci okolo, že som simulant... Desím sa toho, že nebudem môcť zabezpečiť svoju rodinu, že zostanem bez koruny. Nie dosť, že neviem ísť ani do pivnice, že manželka robí všetko za mňa aj v domácnosti – som stále vyčerpaný, nie som schopný sebemenšej námahy. Ešte aj zostanem bez koruny. Neviem, dokedy to manželku bude baviť... Čítal som na internete o chronickej únave, bol som za imunológom – vzal mi krv a z výsledkov povedal, že som celkom zdravý (aj keď sme s manželkou videli, že každý druhý výsledok nie je v rozmedzí normy). Posledné dni spím, plačem a premýšľam. Raz som už pojedol kvantá liekov, ktoré mám predpísané. Nestalo sa mi nič. Som slaboch, aby som to ukončil. Ale stále nad tým uvažujem. Pýtal som sa psychiatričky na možnosť priznania invalidného dôchodku (aspoň aký-taký príjem) – povedala, že moje choroby sú nepostačujúce, že mi síce veľmi chce pomôcť, ale nemá ako. ID mám čiastočný – 96 eur mesačne... Neviem ani, prečo to sem píšem... Svokra mi už nepovie inak ako ten debil, ten blázon, ten psychopat... Manželka medzi dvomi mlynskými kameňmi, ja psychicky a finančne úplne na dne. A bez vyhliadok na budúcnosť... pomoc...
Nevladzem dalej zit... nemam dovod ani sily
Za prve,ukludni sa,nemysli,vypni mozog.
Za druhe prestan uzivat lieky od psychiatrie,tie ta iba nicia.
Za tretie,viem ake to je tazke,proste potrebujes sa ukludnit,mozes zacat chodit na jogu,nie je to zenske,tai ci alebo nieco take lahke, zacat behavat, meditacie robia zazraky,masaze od manzelky, proste ked si na PN oddych.Poziadaj manzelku o psychicku podporu,porozpravaj sa s nou o tom,neboj sa plakat to ti pomoze,nech ta obijme,podakuj jej nasledne.Mozes pocuvat relaxacnu hudbu,oblubenu hudbu
Za stvrte, vyser sa na svokru a ostatnych co ti neveria,vynadaj jej,ak nema pochopenie nech ide do riti,doda ti to odvahu,potrebujes si znovu vybudovat svoje ego,svoje ja,sebavedomie,precitaj si nejake knihy o tom.
Za piate, neunahluj nic, nestresuj sa, ber to s lahkostou, nemysli.
Za sieste, uz by si mal byt ukludneny, znovu postaveny na nohach,pripravuj sa psychicky na to, hovor si,ze to dokazes, predstavuj si ako si uspesny, aky si uzasny,plny sily...ak to nedokazes,nevadi povedz si,ze to skusis znova, hlavne ZIADEN STRES,bud stale pozitivne naladeny.
Proste potrebujes sa pozbierat,si teraz na uplnom dne,ale vies co je na tom dobre,ze ked si na dne tak potom musis ist hore, ked to dokazes budes silnejsi.Viem ake to je,je to hroza,je to na zdochnutie,neprajem to nikomu,je to horsie ako smrt,ale uzastne na tom je,ze potom budes silnejsi,potom svet bude krajsi,jednoduch tvoje stare ja zomrie a pride nove ja,silnejsie,lepsie ja,mas manzelku,zivot pred sebou tak si to neznic,tvoja manzelka ta miluje tak ju nesklam. Prajem ti vela stastia a sily.
Držím palce, s dieťatkom ozaj ešte počkajte, kým nebude lepšie. Raz všetko zlé pominie, aj keď to teraz tak nevyzerá.
Okrem toho - rada s psychicky nenáročnou prácou sa mi zdá byť dobrá, mne v ťažkom období tiež veľmi pomohla manuálna práca.
Peter,
dobre sa zamysli nad prispevkom od Konika, vsetko velmi spravne vystihol a prispevok je pre Teba velmi cenny aj v tom, ze sam presiel niecim podobnym, preto mu ver, preber sa k zivotu a drz sa jeho rad
vysoky tlak mas zo stresov, vlastne vsetky Tvoje problemy sa zacali, ked si prisiel o pracu, ale to je na Slovensku bohuzial bezne, si mlady clovek, ktory uz doteraz v zivote vselico dokazal a Ty navyse mas skvelu manzelku, ktora Ta ochotne v tomto tazkom, ale prechodnom obdobi drzi, tak zdvihni hlavu a zacni so sebou nieco robit koli sebe a koli manzelke, strach je najhoria emocia, ktora ked sa nekontroluje, moze cloveka totalne rozlozit, takze sa mu postav zoci-voci ako chlap, ktory sice momentalne ma problemy, ale ktory sa len tak lahko neda, zmen lekara, lebo zrejme si uz na tom tak, ze sam si uz nedokazes pomoct, ale pomocou liekov a zdravej sebadovery vo vlastne sily a s pozitivnym myslenim (ved si predstav, ze mnoho ludi je na tom ovela horsie a bojuju, chcu zit) postupne, sprvu velmi pomaly, ale pojde to, kym sa budes vnutorne liecit a hladat pracu, zamestnaj sa v domacnosti na plny uvazok, manzelka chodi do prace, zivi Vas obidvoch, tak sa postaraj, aby si ju doma odbremenil, aby prisla a vsetko bolo hotove, fyzicka praca pomaha rozpustat stresy, ako Ti uz predomnou radili, chodievajte cez vikendy do prirody, to je vyborna terapia, priroda lieci, len sa musis zivotu otvorit a zbavit sa strachu, ktory Ti neda dychat, zivot je niekedy naozaj tazky, ale aj tak sa ho oplati zit, po kazdej burke raz musi vyjst slniecko, tak bojuj, clovece, nevzdavaj to, nemas pracu, to je kamen urazu, ktory Ta trapi, strach, ze zase zlyhas a nakoniec prides aj o manzelku, uzatvaranie sa do seba, ani plakanie Ti nijako nepomozu, jedina mozna cesta pre Teba je, zdvinut hlavu, pozriet sa problemu rovno do oci, prekonat strach a razom vsetko pojde lahsie, prajem Ti vela dusevnych sil, aby sa Ti to cim skor podarilo, drz sa
o dietati, ako Ti tu niekto radil, by som zatial neuvazovala, Vasu situaciu by to este viac skompplikovalo
Je smutný tvoj príbeh ale určite nie neriešiteľný. Popros psychiatričku nech ti dá odporučenie na psychoterapiu k psychológovi, v kombinácii s liekmi to má dobré výsledky. Mne to veľmi pomohlo. Samotné jedenie liekov je o ničom. Čo sa práce týka, skús si nájsť psychicky nenáročnú prácu, hoci aj manuálnu pre začiatok, takú ktorá nebude príliš náročná, hoci bude aj menej platená, ide len o to aby si sa pomaly začlenil do práce. Nevadí že máš VŠ, keď sa budeš cítiť lepšie môžeš dať výpoveď. Hlavne zľav zo svojich prehnaných nárokov na seba, lebo sa zblázniš z toho. Svokre povedz nech sa nestará o to do čoho nevidí. A hlavne sa nezaoberaj myšlienkami, že manželku to prestane čochvíľa baviť, nepridávaj si sám, veď keby ona ochorela ani ty by si ju neposlal k vode... Veľmi ti držím palce, a posielam ti pozitívnu energiu.
Hej kamos to je socialna fobia a depka jak vysita. Neviem, ake lieky beries a ci vobec beries. Potrebujes jednoznacne antidepresiva, a nieco na uzkost to je v podstate ta tvoja fobia.Tvoja manzelka je super, ze ti pomaha, na svokru sa vykasli.Si mlady, ty to zvladnes. Ja som tak isto mala vselijake ine priznaky, chodila som po vysetreniachh a vysledky boli super dokonca som mala aj normalny tlak, vacsinou ho mavam velmi nizky.A unavena som bola strasne,uz som si nevladala ani zuby umyt. Vsetko je v psychike.Nevzdavaj sa kamos!
Nemáš možno náhodou strach že by sa mohlo zokapovať to čo sa stalo na pohovore?Nemože to byť náhodou tým že si od seba privela očakával,ale telo to nevydržalo a teraz to v podvedomí bereš za vinu?Musíš ty kontrolovať svoj život a nie tvoj strach.Poraz svoj strach,a tvoj strach sa zmení na prach.Je to lahke,len to chce odvahu skočiť do hmly.Ty si pánom tvojho života a tvojej situacie,ty si ten ktorý riadi svoje telo a svoj život.Nebud otrok svojho strachu,lebo to nerieši problem.Nejde o to či chceš,či nechceš.Ide o to že musíš,musiš robiť to čo más ako povinnú vec.Lebo to je jedinné riešenie problemu,postaviť sa z oči voči,a vtedy zistiš že sa nemáš čoho báť.Doležite je rozprávať,rozprávať až človek začne doverovať,sú trne v duši ktore človek nedokaže vytiahnuť sám.Treba sa otvoriť druhému,a vypustiť to zo seba....Poviem ti že ja som trpel depresiami,ja som bol tak zničený že to nebolo normálne,ja som mal strach aj z obyčajných vecí.vecí čo má človek v izbe.Naozaj vážne,pokúsil som sa aj o samovrazdu niekolko krát,ale ide o to ako sa odtial dostať.Treba si nájsť človeka ktorý ked už nevládzete vám dá tu lásku,a tým to je pre vás lahšie.Ja som si našiel jedneho človeka a povedal som si že pre nu sa stanem to najlepšie čo viem,a ked to dosiahnem tak jej poviem že ju milujem.Je to strašne tažká cesta,ja som začal byť kreativny a samploval som doma hudbu,v ktorej som nechal cítiť moje pravé pocity.Hudba je ozajstný liek pre človeka.Chcem vám toto povedať,všetko raz prejde.Neberte si veci tak osobne a majte vačší odstup.
čítajte bibliu,modlite sa.Musíte nájsť vlastnu volu zmeniť svoj život,čo všetko ste už od detstva zvládli.Poznajte svoju pravú cennu,a robte to čo je dobré pre vás.Tý ludia ktorý vám možno nedoveruju,pozrite sa na nich,ale uvedomte si že ich ciel je to že chcú aby ste sa dali dokopy,len nevedia ako ste tam kde ste,nevedia pochopiť vašu situaciu.Chcú aby ste sa vzchopili,a postavili na vlastné.Velmi dobré su aj motivačné videa na youtube.
Ak niečo človek fyzický dokáže takto spravý,všetko čo mu v tom bráni je iba strach.Treba byť surovým, a brať drsné riešenia lebo to je to čo je pravý život.
Život velmi rád a velmi lahko rozdáva rany,ktore nám rozmlátia život,ktore nás pritlačia k zemy,a spravia z nás mrzákov,ak to dopustíme.Nejde o to ako silno je človek ranený,zničený,ide o to ako silno dokaže človek zniesť a aj isť dalej,IST STALE DALEJ,IBA TAK SA VYTAZI,Teraz ked vieš čoho si cený,chod a zober si to čoho si cenný,ale musiš vedieť primať rany,neukazovať že si nedosiahol to čo si chcel prenho alebo prenu,robia to padavky a to ty niesi,si LEPSI než to!!!! (Rocky)
Nerozmyslaj o tom co robis, coho sa bojis. Proste to rob, ked to robis a sustred sa iba na to. Kazdu inu myslienku zazen, vypusti.
Mysli na to, ze Tvoja manzelka, Ta potrebuje a musis to prekonat. Ak mas zle pocity, tak si povedz, ze Ta tie pocity klamu a ignoruj ich.
Ten lekar robi dobre, ze Ti ukonci PN. Dostanes sa do velmi zlej situacie, mozno na same dno a to Ta mozno donuti rozhybat sa.
Nemas problem s hormonmi, ci stitnou zlazou ? Na podporu nervovej sustavy mozes uzivat Horcik a nebolo by zle doplnat si aj jod. Napr. vytazkom z morskych rias, ako je pripravok KELP, ci inak. Ten ovplyvnuje stitnu zlazu a ta ovplyvnuje tvorbu hormonov, ktore by mohli vplyvat aj na psychiku.
Logicky si uvedom, ze k svojmu spravaniu nemas ziadny racionalny dovod a ak sa neda nieco preskocit, tak to podlez, alebo ignoruj. Chodit mozes, takze to neni o tom, zeby sa Ti nedalo. Nezaoberaj sa vobec myslienkami na svoj stav a rob, co by si mal robit. Vypni svoju mysel, zamestnaj ju niecim, nech nemusis mysliet na tie uzkosti.
hmm nemas dôvod zit?? a co tvoja manzelka? Ved sam pises ako sa o teba obetavo stara ked si na dne, vodi ta do prace, robi za teba prace v domacnosti... Chce to od nej vela obety a sebazaprenia, do toho este jej mama ju odradza od teba, musi to mat naozaj tazke, ale je s tebou asi preto lebo ta miluje. Dostatocny dovod zit pre niekoho takeho nie? V prvom rade by som zasla za odbornikom, z tvojeho textu vyplyva, ze si uz bol a nejako to nepomohlo. Tak radim ti zmenit lekara a vazne sa zamysliet nad dlhodobou terapiou aj s pouzitim antidepresiv.Mozno to zavrhujes, ale cloveku v dlhodobych depresiach naozaj velmi pomozu. Co sa tyka prace, treba najprv dostat pod kontrolu tvoju panicku poruchu, tetaniu a potom mozes zacat riesit pracu.Uzatvaranie doma ti nepomoze. Chodievajte s manzelkou cez vikendy do prirody, vsetko postupne. Verim, ze sa tvoj stav zlepsi a drzim ti palce
spravte si dieta mozno pomoze...
vsak hypertenzia sa da liecit rovnako ako fobie,zajdi za psychiatrom poriadnym nech ti nasadi nejake....ale nie oblbovaky a snaz sa viac zapojit do zivota,kamarati,sport,viac sexu
myslim ze ta vycerpanost moze pramenit aj s tej agonie v ktorej zijes a asi budes aj pesimista
musis byt viac otvoreny k zivotu ved aj tak je kratky:)
