Som deprimovaný už asi mesiac alebo dva. Je to pre mňa veľmi ťažké, sužujúce. Plačem už každý deň. Keď mi tu nik neodpíše tak sa asi zabijem.
Mám nesmierny problém so svojím vzhľadom. Chcem ísť na operáciu nosa ale netuším ako to dosiahnuť, keďže mám len 17 rokov a nemám na to financie. Už som bol 3-4 krát u psychológa, no môj stav sa len zhoršil. Už sa mi pomaly ani nechce žiť. Dnes som plakal už 5 krát a ešte si asi poplačem. Už neviem ako ďalej. Pomaly už všetko vnímam negatívne.
V podstate som mal tento problém už od detstva, možno od takých šiestich rokov. Mal som obdobia keď som bol so sebou mimoriadne spokojný a bol som vyrovnaný. Teraz nastal pravý opak. Mám pocit takej márnotratnosti, že si myslím že tento svet by sa zaobišiel aj bezo mňa. Toto si naozaj nezaslúžim. Nedokážem mať rád tento svet pokiaľ nemám rád sám seba. Proste krása je pre mňa sebavedomie a teraz mi chýba oboje.
Ľudia sa na mňa nechcú pozerať. Ani sa im nečudujem. Chcem s tým niečo robiť ale matka ma akosi nevie pochopiť.
Poznám ľudí ktorí majú komplexy z toho ako vyzerajú. Ja s tým aj chcem niečo robiť. Len neviem ako. Celý život sa mi rúca na tomto.
Možno je to pre Vás banalita, ale pre mňa neskutočné muky.
Chcem čo najrýchlejšie zarobiť 1000 Eur aby som išiel na operáciu nosa. Na brigádu nemám šancu. Nemám 18 rokov a ani som ešte nezmaturoval. Bojím sa, že v tomto stave ani nebudem schopný zmaturovať. Už sa pomaly nedokážem na nič sústrediť.
Chcem bojovať, ale nemám ani zbrane. Tak ako to vyriešim? Na operáciu pôjdem určite, lebo je zbytočné prehliadať niečo čo mi na sebe vadí. Ani práčka sa neopraví sama od seba, keď to budem ignorovať. Akurát sa problém vráti v ešte väčšom rozsahu.
Tak čo mám robiť? Niečo s tým robiť chcem.
