Ahojte,
potrebujem sa tak trochu vykecať, možno nabrať aj nejaké nové rady a pod. Bola som so svojim priateľom 3 roky a 8 mesiacov a včera sme sa rozišli. Ako rozídení sme boli už častejšie, ale teraz to prišlo znovu. Ľúbim ho, ale keďže je môj prvý neviem či je to ozajstná láska. Je ku mne nežný, dobrý, viem skrátka, že ma miluje. Niekedy mám pocit, že to až preháňa (nedá mi dýchať, nemám trochu súkromia a času na seba, lebo chce byť stále so mnou). Nevadilo by to lebo raz za čas to je milé, no nie vždy. Preto som usúdila, že moja láska k nemu nie je až taká silná ako jeho ku mne. Nechcem ho ťahať za nos, lebo viem, že ho milujem no často sa stretávam so skúsenosťami ľudí, ktorí tvrdia, že tie naše časté hádky a pod, že je lepšie keď sa rozídeme a keď si nájdem ozajstnú lásku pochopím čo to láska naozaj je. Lenže ja mám obavy. Mám strach, že práve on je ten pravý a ja ho "vymením" a urobím chybu. Keď čítam, akí chlapi naozaj sú, je mi z toho zle. Existujú vôbec muži, ktorí dokážu svoju ženu nepodviesť a vážiť si ju? Alebo je to tak, že to majú dané od prírody a bohužiaľ my ženy s tým nenarobíme už nič? Ako sa mám teda zachovať možno to bude znieť hlúpo a mnohí si pomyslia, že toto dospelá žena nemôže napísať, ale občas začnem pochybovať, že keď ho stratím nenájdem si už žiadneho, ktorí by mi vyhovoval a ktorí ma bude brať takú aká som....
Problém- chlap (i)
boha, čo ja robim v klube radodajnych zien :-D
ešte sú iba štyri !-)
Takého ako ty tibike811 by som podvádzala jedna radosť.
"každý si je strojcom svojho šťastia", ale nebudem rušiť v babinci "o piatej" :D
tibike811, si smiešny. človek ako vidím sem nemôže napísať ani svoj názor. Ja viem, čo chcem veď sme sa už rozišli, len som chcela trochu povzbudiť ...
ďalšia žienka čo nevie čo chce. a takú by som s radosťou podviedol.
svet nie je len o "jednotnosti" a "súlade" názorov, takéto situácie sú úplne nezdravé.
Jeho láska je taká veľká, až ťa ňou dusí. Tiež to nemám rada a vždy som z takého vzťahu ušla a našla som si priateľa s ktorým si tak rozumieme až ma to niekedy desí :-) Obidvaja chápeme, že každý potrebuje svoj priestor, slobodu a neznamená to, že by sme si navzájom nechýbali atď. ale nie som zástanca toho byť na partnerovi stále zakvačená a mne osobne to ide na nervy. Takže neboj, určite si ešte niekoho v živote nájdeš, ale zostávať s ním len preto, lebo sa bojíš ostať sama, je hlúposť.
