Ahojte.Niekedy mám pocit, že to v práci
nezvládnem a už ma odvezie záchranka. Pracujem v stávkovej kancelárii. Svoju prácu mám rada, baví ma. Môj problém je v tom, že ako náhle robím sama bez kolegyne, čo teda robím každý druhý
víkend, tak prežívam katastrofu. Stačí, ak sa mi k okienku postavia dvaja ľudia, tak sa mi začnú triasť ruky, mám obrovské búšenie srdca, potia sa mi ruky, tie ruky mi oťažievajú, začnem ťukať do klávesnice ako ďateľ a som rada, že ešte teda ťukám. Úplne ma to spomalý.No musím sa postaviť a otvoriť okno. Snažím sa to rozdýchať. Je to strašne ťažké zvládať túto situáciu. Naozaj, niekedy si myslím, že to už nevydržím. Takéto stavy
sa mi vôbec neobjavujú počas prítomnosti mojej kolegyne. Neviem, prečo sa mi niečo takéto stáva. Bola som 3roky na MD a predtým som pracovala bez problémov.
Napíšte mi prosím, či ste sa s takýmto problémom už stretli, či sa Vám to podarilo zvládnuť a hlavne ako. Ďakujem.
Sociálna fóbia.
mozno to bude zniet blbo, ale mne pomohlo to ,ze som sa strasne sklamal v laske ..citim sa totalne prazdny a prestalo mi zalezat, prestal som sa obavat, nebojim sa nicoho, ako keby som uz zil zivot po zivote ...cas okolo mna sa rozbehol a vomne zastavil...podarilo sa mi prekonat SF a ktomu vsetkemu si verim este viac ako kedykolvek predtym...
mam pocit ,zeby som dokazal vsetko...a to som este pred par rokmy utekal z pohovoru a sie lsa ukrit do lesa ,kde som mal klud ...
Nepoteším vás, ale takéto stavy môžete prekonať len tým, ak sa im bude zámerne a opakovane vystavovať. Všetko, čo pred tými atakmi (anticipačný strach) ako aj počas nich prežívate má svoju logiku, preto ju treba spoznať, aby ste vedeli, ako na ňu. Vyhýbaním sa obávaným situáciám sa len utvrdzujete vo svojom strachu a presvedčení, že to bude hrozné a že to nezvládnete. Ale to nie je pravda - potrebujete získať skúsenosť, že ste v stresovej situácii vydržali do konca a nič hrozné sa nedialo - okrem vašich nepríjemných pocitov. Opakovaním sa intenzita týchto pocitov bude postupne zmierňovať na prijateľnú úroveň. Je to jediná cesta, ako z tohto začarovaného kruhu von.
Lieky môžu tlmiť prežívanie nepríjemných pocitov, ale problém je vo vašej hlave - je potrebné všetky nesprávne negatívne myšlienky a postoje prerámovať na konštruktívne a "rozumné" racionálne myšlienky. Takže k liekom (predpisuje psychiater) treba určite pripojiť psychoterapiu (psychológ).
Najdôležitejšie je však uveriť tomu, ako naša psychika v týchto situáciách funguje - veľmi pekne je to rozpísané v knihe od Jána Praška: Trápi vás nadmerný stud alebo ako prekonať sociálnu fóbiu. Mám to odskúšané, funguje to.
Ja si myslím, že lieky by ti isto pomohli. Možno aj viera, ale je to na tebe.
CAUTE, JA MAM SOCIALNU FOBIU SPOJENU S AGORAFOBIOU UZ OD 2003 ROKU.AKO SA TO ZACALO VAM ROZPISOVAT NEBUDEM,ALE PSYCHOLOG VAM VELA NEPOMOZE,NAJMA KED JE TO UZ V TAKEJ FAZE,ZE MATE PROBLEM VYSTRCIT NOS Z DOMU...CHODTE CIM SKOR ZA PSYCHIATROM NECH VAM NASTAVI LIECBU A NEVYSTRASTE SA AK HNED NEZABERIE.UCINOK POCITITE DO DVOCH-TROCH TYZDNOV ALE STOJI TO ZATO.DALSIA RADA VYKECAJTE SA Z TOHO S NEJAKOU DOBROU KAMOSKOU A PISTE SI DENNIK ABY STE SI TIE STAVY TROCHU KONTROLOVALI A PRISLI NATO AKO A KEDY SA CITITE.MOZNO PRIDETE NATO ZE POKIAL NEPOJDETE NA VELKU POTREBU TAK SA VAM NEULAVI A VY BUDETE NERVOZNY A ANI NEBUDETE VEDIET PRECO.TAKTIEZ ALKOHOL S REZERVOU A HYBTE SA AJ KED VAM TO PRIDE ZATAZKO,HOCI LEN PRATAJTE,ZACVICTE SI RAZ DO TYZDNA S PRIJEMNOU PARTIOU, LEN ABY VASA MYSEL BOLA ZAMERANA NA NIECO INE NEZ LEN NA SLEDOVANIE SVOJICH POCITOV.Z HLAVY TREBA NEJAKYM,VAM VLASTYM SPOSOBOM,KTORY SI PO CASE NAJDETE VYTREPAT TIE NEPRIJEMNE POCITY!!!!JE TO DLHY BOJ ALE NETREBA SA VZDAVAT ANI SA HANBIT ZE NAVSTIVITE PSYCHIATRA,JE TO NORMALNA LIECBA AKO KAZDA INA.TAK AKO NIEKTO POTREBUJE INZULIN LEBO MU PANKREAS NEPRODUKUKJE DOSTATOCNE MNOZSTVO DANEJ LATKY,TAK AJ MOZOG V DOSLEDKU NEJAKYCH TRAUM,CHOROB,NEDORIESENYCH VECI,KTORE VAS TRAPIA... TAKTIEZ NEMA DOSTATOK POTREBNEHO HORMONU ABY STABILIZOVAL VAS NA TAKU UROVEN AKO BY MAL.TO DESI A METIE,ALE DA SA TO LIECIT,DNES SU LIEKY TRETRJ GENERACIE NA KTORYCH NEBUDETE ZAVISLI,ALE STE POD KONTROLOU A NIE STE SAMI A CASOM A TO MI VERTE SA ODHODLATE NA VECI KTORE BY STE PREDTYM NIKDY NEUROBILI.LEN SA DRZTE A NEDAJTE SA.NEBOJTE SA TO POVEDAT SVOJIM KOLEGOM,RODINE,KAMARATOM,SUSEDOM.DNES JE TO BEZNE.DOBA JA STRESUJUCA A NIE KAZDY MA NA TO NERVY AKO BY SI PRIAL.POSLEDNA RADA NA ZAVER:AK SA VAM CHCE PLAKAT TAK LEN DO TOHO!DRZIM VAM PALCE....PA
presne viem o com pisete, prezivam to iste + to ze mi treba ist velmi na velku potrebu, je to jeden zacarovany kruh, ktory ma vyzval na boj sameho so sebou.
netreba sa vzdavat, urcite sa to da zvladnut.
Ahoj Fobičkaaa. Ja ani neviem, ako to nakoniec zvládnem. Keď som bola túto sobotu v práci sama, tak som si dala tbl.Lexaurin. O trošku mi to pomohlo, ale mala som taký divný pocit, ako keby som si vypila. Ale nemôžem povedať, že sa mi netriasli ruky, nebúšilo srdce a... Ale bolo to trošku miernejšie. Neviem, ako to budem zvládať ďalej ale hľadám riešenie. To sa takto ďalej nedá. Ozaj sú to strašné stavy.
Nani...obdivujem ťa,že vo vôbec zvládaš...ja na tvojom mieste by som tam asi odpadla,alebo ušla...je to strašné,viem si dokonale predstaviť,čo by so mnou spravili dvaja ľudia stojaci pri okienku,no katastrofálna predstava...najhoršie je,že to nejde ovládať...proste nejde....ako to zvládneš potom?ten atak?
...začne mi búšiť srdce,ide mi vyskočiť,mám to už dobrých 12 rokov,teraz mám 30 a čo je problém?zháňam si prácu a teraz...priberajú do jednej spoločnosti,kde by som chcela pracovať,no ako zvládnuť prácu pri pokladni,prácu s ľuďmi???pane bože,mám panický strach poslať tam žiadosť,panický strach z toho,že ma pozvú na pohovor a že ma to tam chytí,čo viem,že áno...naposledy som to mala v banke asi predvčerom,chcela som ujsť,bolo to strašné...ako môžem pracovať s touto chorobou?peniaze potrebujem,no neviem si to predstaviť,pane bože pomôžte mi...
ja mám takéto isté stavy,mám SF,už som sa na ňu aj liečila...chodila som k psychologičke,dokonca som jeden čas brala aj lieky,ktoré mi ale vôbec na tieto stavy nezabrali,tak som ich vysadila...ľudia,je to príšerné!tá bezmocnosť,keď to na mňa príde v spoločnosti ľudí,pri nejakej situácii,roztrasiem sa-neuveriteľne,ruky,nohy,začne miiimimmbúšiť srd
Ďakujem, že ste reagovali na môj problém. Ste zlatí. Zohnala som si kontakt na psychológa, tak asi to bude môj prvý krok. Som zvedavá ako to dopadne.
