Bulímia,anorexia

no bohuzial, minulost neviem skrtnut..vyčitky ta podvedome prenasleduju stale..nemôzem skrtnut zo svojej minulosti surodenca:((

zuju, timka, naty aj ostatne s ktorymi som si pisala...povedala som to dnes mamke, zo zaciatku tomu samozrejme nemohla uverit, nechapala, ze preco, kvoli comu, ale prisli sme sem aj na tieto stranky, ale aj na ine co sa tykaju bulimie, precitali sme si ich, rozpravali sme sa , co teraz, ako budeme pokracovat, co a ako dalej, myslim ze to prijala, pochopila asi o co ide, poriadne si to vsetko precitala, prestudovala a chce mi urcite pomoct, chceme ist spolu k lekarovi, dufam ze sa necaka nejak prilis dlho.
Sm rada, ze som jej to povedala, normalne mi odlahlo na srdci, ze o tom vie, len viem ze teraz sa trapi a urcite sa obvinuje ze je to jej vina atd.....aj sme si poriadne dlho poplakali, ale je to super mam, lebo mi urcite pomoze - ale viem, ze velka a podstatna cast je na mne, hlavne musim chciet ja! Tak dufam, ze nepodlahnem a ze to vydrzim, chcem sa vyliecit uz a tomu viac neprepadnut. Drzte mi palce a vsetkym ktori takto trpia a chcu sa z toho dostat prajem pevne nervy a hlavne vela sil do boja, myslim si ze sa musime nevzajom podporovat, mozno si pomozeme, mozno nie neviem.....ale treba to aspon skusit a neprepadnut hned prvemu "zradlu" ktore vidime. Ja sa o to pokusim, urcite. Sratila som ocka pred 3 rokmi a bolo to strasne pre nas vsetkych, mamka mi povedala ze by to uz asi nezvladla, keby stratiula aj mna, musim to dokazat, a uz ked nie kvoli sebe, tak urcite kvoli nej. Povedala mi ze mi veri ale musim sa snazit aj ja.
tak dakujem tym , ktori mi napisali, ze to mam povedat mamke...tak som sa nakoniec odhodlala a myslim si, ze som spravila dobre aspon dufam, ale verim ze hej!
Tak majte sa dievcata pekne, prajem peknu noc a este na zaver: Musime bojovat,tie ktore trpia a hlavne si verit, ze to vsetko nakoniec zvladneme! Dakujem Natalii za mailik! (Dufam ze nevadi, ze som napisala tvoje meno). :-)
PAPA

citala sa moju sobotu nie? Bohuzial psychika nie je zlomena noha, nosis sadru o sest tyzdnov ju daju dole, a mozes chodit, zial, ale co uz o to krajsie je vitazstvo

Miši lenze ja mam pocit, ze som nechcene stredobod:)teda aspon v nasej rodine. Kazda rodinna oslava sa konči tym, ze sa do mna vsetci "obuju"..nikto nie je s nicim spokojny, preto mam pocit, ze plnim len inym zelania a na seba zabudam..

Arwi, ak sa chces vyliecit musis urobit jednu zakladnu vec- skrtnut minulost, proste neexistuje, viem to lebo ked kaslem na byvalu robotu na dva tyzdne zavretej v uzavretom oddeleni, na vsetkych hnusnych chlapov v posteli som normalna, jak na to myslim prejem sa

Zuju dakujem, si zlata..ja viem, ako tie problemy riešit..lenze su veci, s ktorymi sa neda vysporiadat, zabudnut..na mna neplati, ze čas hoji rany. Mam pocit ze je to vsetko len horsie..

mam pocit, ako keby som premrhala kazdy den..mam z toho depky

Arwi, kazda ppp je len vysledkom nejakych problemov, ak si myslis ze je dolezite nieco povedat prave mne, ja ti dakujem za doveru, mozes na mailovej adrese, nie som psycholog hoci sa tomu dlhe roky venujem a radim sa so svojou kamoskou psychologickou alebo s Dr.Krasulovou. moj mail najdes pod mojim nickom.
Co viem pomozem, poradim, co neviem pomodlim sa

Arwi, ani ja nechcem byť stredobodom pozornosti, neznášam to, a tiež nechcem byť ľutovaná, o to tiež nestojím! Nemám rada, keď ma okolie pitvá...

ja nechcem byt stredobod:( nemam to rada..ani lutost nechcem. Mozno keby som nasla stastie a vnutornu vyrovnanost, darilo by sa mi lepsie.PPP nie je moj jediny problem. Oproti ostatnym sa mi vidi este celkom riesitelny, lenze ja som uz slaba osoba. Dost labilny a precitliveny človek sa zo mna stal..teda aspon pod tou skrupinou drsnačky