Anulácia manželstva.

Som v očakávaní rozvodového konania, v marci bol podaný návrh na rozvod. Nie, mnou, podotýkam, avšak po 5 mesiacoch (do februára) všemožných pokusoch o akúkoľvek formu komunikácie s manželom som to vzdala a vravím si, že už to nemá zmysel. Teda, i ja súhlasím s rozvodom. Ale! Musím dodať, že dotyčného navrhovateľa som milovala ako svojho \\\"osudového\\\", bola som ním natoľko zaslepená, že som upustila z osobnej cti i práv. Dovolila som mu zneužívať moju veľkú citovú viazanosť na ňom. Psychicky so mnou manipuloval, cítila som to už v tie inkriminované chvíle, ale tak, nevedela som si rady, nechcela som ho stratiť, tak som napokon všetkému podľahla. Nechcem ho tu vyobrazovať ako nejakého hrubého tyrana, vôbec nie, práveže on šiel na to veľmi jemne, akoby si ma chlácholil a len v cielené chvíle si dovolil rafinovane tie svoje nekorektnosti hrubého zrna. K veci: po 3 r. chodenia, ale ne-spolužitia sme sa mali vziať, teda on ma požiadal o ruku a zameral sa na to všetkou svojou podstatou. Asi 3 mesiace pred sobášom sme sa nasťahovali do garsónky, hneď vedľa jeho rodičov, čo som mu už dopredu vyslovene zakazovala, pretože radšej som volila cudzí ale samostatný podnájom ako to. Ale, zasa ma uchlácholil a mne bolo ľúto ohrdnúť tým, že fakticky jeho rodičia tú garsónku dávali pre nás sanačne do poriadku. No, ale v rámci tých 3 mesiacov sa mi len potvrdilo tušené, že nemôžeme tam ostať, preto som nastávajúceho požiadala o odklad sobáša o ďalšie dva roky, kedy by sa uvoľnil samostatný 3-izb. byt po mojich rodičoch, ktorí sa mali sťahovať do cca. 20 km vzdialeného nového domu a navyše som mala ešte 2 roky štúdia na výške pred sebou. V ten večer, keď som ho o to požiadala, zmenil sa behom sekundy na chladného vulgárneho despota, povedal \\\"ak si ma nevezmeš tak ako sme sa dohodli, zbaľ si všetky svoje handry a ráno odtiaľto vypadni späť k svojim rodičom, a neviem, či ešte spolu vôbec budeme chodiť\\\" ... niekam sme dospeli a ty to chceš porušiť! ... v tejto garsónke sa nebude žiť nadivoko! ... drgal do mňa ako do špinavej spodiny, ... už bola noc, tak sme zaľahli do postele, samozrejme ja v slzách pýtajúc sa ho: si to ty miláčik, veď ja ťa ľúbim, prosím pochop ma. Tváril sa, že ma nepočuje, len ma tvrdo napomínal, že nech držím hubu a ráno sa vypakujem, on ide do práce, musí sa vyspať. Nakoniec, vysilená, ticho vzlykajúc som mu povedala: milujem ťa, vezmeme sa teraz, on sa otočil ku mne a s láskou ma vrelo objal. Ešte jeho mater mi prízvukovala, že on je zrelý a ideálny na sobáš, ak mám pochybnosti. Bola to osudová chyba, dnes to viem. Potom som akoby všetky tieto traumy zamietla pod prach svojho vedomia a bola naoko šťastná. Až do jeho návrhu na rozvod sme vlastne žili v tej garsónke, minulé leto sa nám uvoľnil spomínaný byt po mojich rodičoch (presne po 2 rokoch od svadby), ale po neúspešných prosbách o presun nás oboch som rázne opustila gar. s úmyslom obývať byt zatiaľ sama, avšak s ultimátom, nech on príde za mnou, lebo ja už nemôžem tak ďalej. Samozrejme neprišiel, e-mailom mi poslal návrh na rozvod (v októbri 2009), dodnes som ho nevidela, nepočula, nič, zmizol. Snažila som sa iniciatívne zachrániť manželstvo, navrhovala som man. poradňu, všeličo iné, ... nič, hlucho. Navyše ma nechal vysťahovať svojimi rodičmi na schody pred dvere gar., všetky osobné veci mi prebrali, vymenili fab-ku, musela som vrátiť kľúče, asi 2 týždne po mojom odch. z g. Mám predpoklady na ANULÁCIU MANŽELSTVA? ... dnes už tieto veci neberiem pocitovo, ale prakticky. To more textu vyššie je len rekonštrukcia pre vytvorenie obrazu dôvodov, ale neviem, či dosť silných. Proste, mne príde kompletne, že ma donútil a navyše oklamal a ja musím mať kvôli nemu titul rozvedená? bleh!