Dobry den. Mam 24 rokov, som vydata a mam za sebou psychiatricku hospitalizaciu, lebo sa dlhe roky trapim s panickou poruchou. Je to na dobrej ceste, panicky atak som nemala uz par mesiacov. Zijem takmer normalny zivot, az na urcite obmedzenia (sama nechodim von).
Vcera mi zomrela babka a ja sa bojim pohrebu. Ponukla som sa mame, ze zostanem strazit doma maleho brata, ona to viac-menej pochopila, bola by to dobra zamienka aj pre rodinu... Proste sa strasne bojim dalsieho ataku, ktory by celkom iste prisiel, keby som tam prezivala tie emocie, keby som videla plakat svoju mamu a vsetko okolo toho... Ale neviem, ci by sa to pacilo babke, neviem, ci je to slusne, neviem, ci rozmyslam dobre. Podla mna vsak sa s nou mozem rozlucit aj sama, v srdiecku... Boli tu uz taketo temy, ale ja mam tento psychicky problem a preto by som bola rada, keby sa k tomu niekto vyjadril... ci smiem ostat doma, ci by sa babka nehnevala... dakujem
Pohreb... a panicka porucha
Ale samozrejme, že na pohreb nutné ísť nie je, uctiť si zosnulého môžeme aj doma v izbe. Ide o pocity vychádzajúce zo srdca a nie o vonkajší prejav - ten len môže dopomôcť, ale ak pocity nie sú čisté a ozajstné, je na nič.
Každopádne ale treba pátrať, prečo túto panickú poruchu máš. Strach v akejkoľvek podobe je zákerným javom a braní ľuďom rásť a vyvýjať sa, dokiaľ neobjavia jeho skrytú príčinu.
chulostiva - ja mam panicku poruchu 6 rokov, každý den mi je zle povacsinou, casto mavam ataky, ale aj napriek tomu som na pohreb ked mi zomrel otec isla a sama,podla toho co pises som ja na tom horsie ako ty, lebo mne je zle stale, ale mozno som is len zvykla :) tak ber, ze odpadnut, neodpadnes, zas na druhej strane keby si sa mala kvoli tomu hecovat tak nechod, ja som isla, lebo som citila potrebu tam ist a neumrela som ani zachvat ma nechytil
