neviem ani ako zacat. ocitla som sa, z vlastnej viny, v zlozitej situacii. nemam to komu ani povedat, nepotrebujem si znicit povest, ale velmi by som sa potrebovala zdoverit. mam pomer so studentom. nie, nie som ziadna nevyburena slusniacka, myslela som si, ze vystrelky uz su za mnou. ach, som zmatena. mam 25, on 17. asi je zbytocne vraviet, ze je vyspelejsi, ako jeho spoluziaci. ze je spolahlivy, zodpovedny... teda, neviem odkedy som ho takto zacala vnimat. predtym pre mna bol jednoducho moj ziak. neviem preco vlastne tuto situaciu riesim pisanim na nejake forum.
trapny scenar...
v školstve bol vždy bordel...
hej aj mne to tak pride :) to uz vidno zo stylu pisania prispevku
p.s:: mozno sa mylim???
lebo si vymyslas:)
Preto sem pises:)