Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi

Príspevok v téme: Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi
hmmmm

Ahojte. Chcem vediet, ci sa daco podobne stalo uz aj niektorej z vas a ako by ste to riesili.
S priatelom nie sme zosobaseni. Mame spolu maleho synceka, ktory sa pred par mesiacmi narodil. Maly ma priezvisko po svojom otcovi. Este pred narodenim maleho sme si povedali, ze sa zosobasime az niekedy tento rok v lete.

Situacia sa vsak zmenila, pretoze po porode sa moje zmyslanie akosi zmenilo. Zacala som na partnerovi prehliadala, alebo tolerovala. Teraz napr. sa ja vobec nechcem vydat, napriek tomu, ze uz mame aj synceka. Hoci viem, ze dieta by malo mat oboch rodicov, uplne ma laka myslienka odist z domacnosti aj s malym k svojim rodicom a uz nebyt s partnerom. Mám pocit, ze v niektorych oblastiach sme uplne rozdielni a moc si nerozumieme. Navyse sa mi zda, ze on je dost tvrdohlavy a aj dost casto sa hadame. On sa malemu sice chce venovat a nechce, aby sme ho opustili, ale mam pocit, ze s nim nedokazem byt cely zivot. Moj pohlad na neho sa dost zmenil po porode, ked som sa necitila moc dobre a on chcel stale domov vodit nejake navstevy, napriek tomu, ze som s tym ja nesuhlasila.

Co by ste v takomto pripade robili vy? Hladeli by ste na to, ze dieta ma mat oboch rodicov a zili by ste nadalej spolu, alebo by ste od partnera aj s dietatom odisli?

Zmijushka

ok. je to dojimavy pribeh... ale tvoj otec musel byt zvlastny. ako moze niekto niekoho fyzicky tyrat, a po sude to olutovat a zabit sa? je to velmi smutne...
co je to za rodinu, ak je muz dobry otec ale priserny manzel? rozumies mi uz konecne? toto je to co sa snazim vysvetlit zas ja tebe.

polosirota

nie, bolo to tak, ze moj otec maminu dost fyzicky tyral (len kvoli ziarlivosti, hoci nemal ziaden dovod), raz dokonca mamina potratila, k nam sa spraval strasne uzasne, ja si totizto ani nepametam zeby sa k mamine takto spraval, ja si pametam len to ako sa s nami hraval a tak. Ked uz toho bolo privela (vo vztahu k mame) poziadala o rozvod a kratko na to sa otec zabil, lebo chcel byt s nami a sud to neumoznil. asi tak to skoncilo...

polosirota

ano, to nezazlievam, moze sa to stat kazdemu, ale uz podla svojich vztahov vidim, ako sa staviam k takymto veciam, takze aj ked riziko hrozi u kazdeho, myslim ze v mojom pripade je minimalizovane prave tym, ze sa snazim udrzat vztah kym sa da, a kym je v nom laska,.. k rozchodu dochaza az vtedy ked uz miniem vsetky moznosti zachrany (prikladom je aj moj terajsi 4roc.vztah, aj najhorsie situacie v nom sa daju zvladnut)

Zmijushka

ak sa smiem spytat, tak ako to s tebou bolo, ked sa uz otom tak vela rozpravame?
odisiel tvoj otec z tvojho zivota dobrovolne? mozno to je este väcsia trauma, ked o teba rodic neprejavuje zaujem, nez ked umrie...

polosirota

heh no, je to vec subjektivity, ako kto nazera na svet, je teda tazke povedat ze ci prave tvoje nazeranie na svet je to triezvejsie :) ... na tomto mieste by som skor povedala ze ty pozeras na veci "modernejsie" v zmysle trendu, ...

Zmijushka

tiez si len clovek. a raz ked budes mozno starsia to budes brat aj z pohladu matky, ak sa to podari. ved zivot je nevyspitatelny. moze sa stat aj tebe, ze ti nevyjde vztah. a vela ludi vela trepe, toto by neurobili, hento by neurobili, ktovie keby si bola v takej situacii ci by si naozaaaaj myslela LEN na dieta. ktovie, fakt...

polosirota

hmm, nechapem, preco ziadaat matku aby sa rozisla s otcom, ak to medzi nimi skripe? neviem co tym chces povedat. ved to je vec dvoch ludi, ostatni im mozu tak maximalne poskytnut subjektivnu radu.